Napriek tomu, že ich tam pochoval výbuch sopky Vezuv, ich telá na takmer 2000 rokov dostatočne zakonzervovala vrstva sopečného popola. V čase výbuchu masívnej sopke vôbec nezáležalo na hodnotovom rebríčku. Svojou erupciou v roku 79 kompletne pochovala celé antické mesto neďaleko Neapola pod niekoľkometrovým nánosom popola. Krutý osud tak čakal aj na otroka a na jeho pána, pod ktorého vilou sa našli v podzemnej miestnosti ich pozostatky.
Ležali v chodbe, ktorá viedla ku schodom do vyšších častí budovy. Zasypané telá našli ležiace na chrbte, na prvý pohľad od seba takmer na nerozoznanie. Odborníkom sa podarilo zistiť ich približnú identitu. Prvý muž vo veku do 40 rokov bol pravdepodobne vysoko postaveným vojenským dôstojníkom. Pod jeho krkom dokonca objavili stopy po plášti. Pomliaždené kosti druhého muža v tunike vykazovali známky ťažkej manuálnej práce, podľa čoho šlo jednoznačne o otroka. V čase smrti mohol mať približne 18 až 23 rokov.
S najväčšou pravdepodobnosťou prežili prvý výbuch, po ktorom 18 hodín na mesto padali kúsky pemzy. Väčšina obyvateľov vtedy utiekla. Mnohí sa však ešte zdržali chystaním cenností, ktoré si chceli zobrať so sebou, a zahubil ich druhý výbuch, ktorý mesto pokryl až 6-metrovou vrstvou horúceho popola. Podľa riaditeľa archeologického parku Massima Osannu to bol prípad aj tejto dvojice.
Chceli ujsť do bezpečia, keď ich zmietol pyroklastický prúd. Ich pevne zovreté päste nasvedčujú, že zomreli následkom termálneho šoku, keď ich zasypal horúci popol. Nejde pritom o prvý významný nález na tomto mieste na okraji Pompejí. V roku 2018 sa archeológom v priľahlej stajni podarilo nájsť zachované pozostatky koňa aj s postrojom. Trvalo ďalšie dva roky, kým prišiel na rad jeho majiteľ.
Pompeje
- ležia v blízkosti Neapola v Taliansku
- vznikli v 6. - 7. storočí pred Kristom
- zanikli v roku 79 n. l. po výbuchu sopky Vezuv
- v tom čase mali 20 000 obyvateľov
- väčšina stihla ujsť po prvom výbuchu
- archeológovia doposiaľ našli 1 150 tiel
- v roku 1997 mesto zapísali do zoznamu UNESCO
