Po tom pondelkovom sa totiž kompetentní jasne nedohodli na tom, či je povinné plošné testovanie opätovne zrealizovateľné. Zatiaľ čo Igor Matovič je zástancom celoslovenského pretestovania, primátori aj odborníci už takí nadšení nie sú.
Matovič po krízovom štábe oznámil nejasný verdikt: „Posledné hlasovanie bolo o tom, že rôzne zložky štátu, ktoré sa majú podieľať na plánovaní, majú do stredy prísť s návrhom, ako zrealizovať osem miliónov testov v priebehu troch decembrových víkendov. Predpokladám, že plošné testovanie a potom opakované testovanie v najviac zasiahnutých regiónoch,“ zvestoval premiér.
Podľa neho sú pripravení na tri kolá testovania tak ako naposledy. Zatiaľ však nie je jasne stanovené, či to tak reálne bude. Problémom bolo, že sa proti celoplošnému povinnému testovaniu postavili viacerí členovia a hlasovalo sa tak dvakrát. Odklepli teda len „masívne testovanie“, zatiaľ nie „celoslovenské“. Dopredu to avizoval napríklad Richard Sulík.
Odborníci už dlhšie hovoria, ako postupovať pri testovaní. „Pokles počtu zachytených pozitívnych v jednotlivých okresoch medzi prvým a druhým (či tretím) kolom testovania nie je dôkazom, že plošné testovanie spôsobilo zlepšovanie epidemiologickej situácie. Pomohlo to jednorazovo identifikovať veľký počet infikovaných, to je dobre, ale rast počtu pozitívnych prípadov sa spomaľuje už po opatreniach prijatých v októbri,“ vysvetlila nedávno epidemiologička Alexandra Bražinová.
Plošné testovanie celej krajiny označila za „mrhanie zdrojov“, pričom podľa nej je potrebné „cielene testovať v ohniskách a okolo nich“. Pomerne nejasne sa k plošnému testovaniu stavia vedec Robert Mistrík. Ten hovorí, že každý z faktorov ako testovanie, opatrenia či mierny lockdown prispel k výsledku, no je ťažké povedať ako veľmi. „To, či sa má pokračovať ďalším celoplošným testovaním a následným pretestovaním, si budú musieť rozhodnúť politici sami, z môjho pohľadu veda na to dnes nepozná odpoveď, pretože ide o rádovo komplikovanejší problém,“ dodal.
Matovič tvrdí, že chcú celoplošný skríning, aby našli ohniská. Bude sa však musieť spoľahnúť na spoluprácu so samosprávami, ktorým pristálo na pleciach množstvo povinností už pred mesiacom. Šéf Únie miest Slovenska Richard Rybníček avizuje, že krízový štáb ešte neschválil celoplošné testovanie.
„To, či sa bude testovať tak alebo inak, sa rozhodne v stredu, keď bude pokračovať krízový štáb. My sa budeme stretávať s veliteľmi armády a polície a rozprávať sa, do akej miery je celoplošné testovanie zrealizovateľné. Možností je viac. Bude to závisieť od toho, ako bude celoplošné testovanie pripravené z hľadiska možného obsadenia odberných miest, ochranných prostriedkov, testov...“ povedal Rybníček. Na rokovania však ide so zásadnou požiadavkou.
„Budeme žiadať, aby samosprávy dostali preddavok. Dopredu financie na uskutočnenie. Podľa toho sa mestá aj obce rozhodnú, či do toho pôjdu, alebo nepôjdu,“ dodal. Rozhodovať sa tiež bude o návrate žiakov a študentov do škôl. Práve tí, spolu s rodičmi a učiteľmi, môžu byť predmetom testovania v záujme spustenia výučby.
