Rozprávali sme sa s Dávidom Hartlom (27), novou posilou seriálu Oteckovia.
Sú pre vás Oteckovia po všetkých tých filmoch, v ktorých ste zomierali, mrzli a trpeli, za odmenu?
Áno, vnímam to tak, ale nemyslím si, že je to o niekoľko tried menej náročné. Je to ťažké v niečom inom, je to zabehnutý seriál, slovenský fenomén, cítil som preto zodpovednosť. Skvelé je, že systém práce je nastavený, všetci sa poznajú, úžasne fungujú. Točí sa síce rýchlo, rýchlejšie ako som bol zvyknutý napríklad pri filmoch, ale vždy sa dá porozprávať s režisérom.
Ako to máte posledného trištvrte roka s robotu? Dá sa povedať, že vás Oteckovia tak trochu aj vytrhli zo všeobecnej biedy?
V polovici marca som zažil obdobie, ktoré trvalo viac ako mesiac, keď som nerobil nič, bol som celý čas doma. Postupne sa to však otváralo a posledné mesiace už boli nejaké online koncerty a streamy. Z bratislavskej Novej scény sme robili sériu koncertov Malá nočná hudba a v Divadle Pavla Országha Hviezdoslava sme zase streamovali rozprávku. A trochu sa aj dabuje. No tí Oteckovia, to je naozaj gro mojej roboty a som za to veľmi vďačný.
Zatiaľ sa v Oteckoch pohybujete takmer výlučne v priestore školy. Bude sa vaša postava nejako vyvíjať? Dostanete frajerku, vlastný domov...?
Asi by som to nemal hovoriť... Mám doma veľa scenárov dopredu a naozaj sa smejem, aké situácie moju postavu Eda v budúcnosti čakajú. Teraz som si čítal asi päťdesiatu epizódu dopredu a až mi slzy padali, ako som sa smial.
