V otvorenom rozhovore pre Nový Čas vysvetlil, v čom podľa neho tkvie najväčší problém nášho národného mužstva.
? Nedávno ste sa ostro pustili do štruktúr SFZ....
- Veľa ľudí, ktorí boli v minulosti nositeľmi radosti a úspechov, je málo zapojených do štruktúr SFZ. Zoberte si, koľko peňazí dáva štát do rôznych akadémií a podobne... Napriek tomu veľmi malé percento našich detí dostáva priestor v našej lige, ktorá nie je vôbec náročná. Akadémie majú dosť priestoru aj peňazí na to, aby vychovávali hráčov do ligových mužstiev a do reprezentácie. Hráči majú kvalitu predovšetkým preto, lebo hrávajú vo svojich kluboch. Ak ste napríklad dobrým hercom, ale nehráte v žiadnom divadle, tak sa presadíte ťažko. Keby to bol len prípad jedného hráča, tak sa to ešte potiahne. My ich máme však veľa.
? Postup na ME vás ale teší...
- To áno, dostali sme sa medzi elitu. Rozhodujúca fáza sa však ukáže, keď budeme hrať so Španielmi, s Poliakmi a so Švédmi. Tam sa ukáže reálna kvalita na reálnej úrovni.
? Ako by sme podľa vás mohli zdvihnúť úroveň kvality v našom mužstve?
- Motivácia hráčov v zápasoch musí byť iná. Hrať za národné mužstvo nie je o peniazoch. Je to česť. Chceme sa ukázať svetu, že sme malá krajina, ktorá dokáže vychovať veľkých hráčov. Rovnako tak sebavedomie našim hráčom chýba. Nedá sa však naučiť, je to všetko o skúsenostiach. Musíte si veci jednoducho odžiť, resp. odohrať.
? Zdá sa, ako keby v repre chýbala konkurencia...
- Naše hviezdy ten vrchol, po ktorom túžili, dosiahli. Pre nich však nie je vrchol hrať v repre. Chceli ísť do veľkých svetových klubov. Ja však tvrdím, že ak sa chce niekto predať, tak sa najlepšie predá práve v národnom mužstve. Naši reprezentanti musia mať väčšie ambície nielen v rámci klubu, ale i repre. Na to však treba tvrdo makať. Áno, v našom tíme chýba konkurencia. Ja, keď som hrával, tak sme mali tréningy aj 4-krát do dňa. Do postele som chodil po štvornožky, ale bál som sa povedať, že ma boleli nohy, lebo dvadsiati čakali na chodbe a triasli sa na moje miesto.
? Dnes do futbalu zrejme až príliš zasahujú agenti...
- Súhlasím, na trénerov sú obrovské tlaky. Do zostavy sú tlačení nasilu mladí hráči, ktorých chcú kluby predať. Ja si to z repre dobre pamätám. Neustále sa odniekaľ ozývalo ,Dušan, daj toho hrať, daj hentoho hrať´... Ja som to však odmietal. Častokrát sa trebárs stávalo, že som mal chlapcov, ktorí boli šikovní, ale mali pokrivené povahové vlastnosti. Nechcelo sa im trénovať a podobne. Takí u mňa priestor nedostali. To sa deje teraz trebárs aj na klubovej úrovni. Naši futbalisti vo svojich pôsobiskách pravidelne nehrávajú a nemajú skúsenosti. Potom my, ako krajina, môžeme ťažko očakávať, že vyhráme so Španielmi.
? Čo je podľa vás najväčším problémom našich reprezentantov?
- Vzťahy boli medzi hráčmi v minulosti úplne iné. Verili sme si a pomáhali. Myslím si, že atmosféra v kabíne je dnes úplne iná. Keď niektorý hráč zistí, že niekto iný zarába toľko a toľko, tak ho to vo vnútri škrie a závidí mu. Za mojich čias sme všetci dostávali približne rovnako a tento problém nebol.
? Ako sa to dá zmeniť?
- Reprezentácia a celkovo športová komunita na Slovensku musí byť jednou rodinou. Dnes je to všetko chladné a bez radosti. Ale zároveň musí byť aj nejaká úroveň. Hráči totiž radi skúšajú, čo si môžu dovoliť. Špekulantov máte vždy všade. Ja som s tým problém ale nikdy nemal. Aj za cenu, že by konfrontácia s hráčom vyústila trebárs do bitky. No a čo, tak si to rozdajme. Čo som sa mal pos*ať? Pamätám si, ako som do Igora Dema raz hodil v kabíne tašku, lebo som bol nas*atý. Hráči boli na jednej strane mojimi deťmi, ale ako tréner repre som mal predsa zodpovednosť pred slovenským národom, a tak som sa aj správal.