Jeho synovec Johny Esposito bol posledným človekom, ktorý videl božského Diega živého. „Necítim sa dobre,“ povedal mu futbalový kúzelník pred tým, ako si predpoludním opäť ľahol do postele. Z nej už ale nevstal, infarkt preťal čiaru jeho života!
Don’t Cry For Me Argentina, čiže Neplač pre mňa, Argentína. Slová zo slávneho muzikálu Evita teraz v tejto juhoamerickej krajine neplatia. Celý národ oplakáva svojho hrdinu, ktorý Argentíne so svojimi spoluhráčmi vybojoval titul majstra sveta a striebro z ďalšieho finále.
Maradona sa vo svojom sídle v meste Tigre zotavoval z operácie mozgu, ktorá bola len pred dvoma týždňami. Lekári boli napriek jeho drogovej a alkoholovej závislosti a zhumpľovanému telu optimistickí a nič nenasvedčovalo, že príde skorý koniec. V stredu vstal okolo desiatej, najedol sa, trochu sa poprechadzal.
Bol ale bledý a sťažoval sa na chlad. Opäť si ľahol a na obed vydýchol naposledy. Bola pri ňom zdravotná sestra, ktorá zalarmovala záchranku. V priebehu hodiny dorazilo päť sanitiek, ale nepodarilo sa zabrániť mu v odchode na druhý breh. Breh, z ktorého niet návratu... Rakvu s telesnými pozostatkami ešte v noci previezli do prezidentského paláca v Buenos Aires. Pred budovou na ňu čakali tisícky ľudí. Už pred polnocou dorazili do paláca Maradonova exmanželka Claudia
Villafañeová a ich dve dcéry Dalma a Gianinna. Rakva bude vystavená tri dni, toľko bude trvať štátny smútok. Smútok v dušiach tých, čo ho milovali, bude ale večný. Večný, ako spomienka na jeho futbalové umenie.