Niekto v puberte brigádoval v rýchlom občerstvení, niekto roznášal letáky, no a niekto v mladosti pomáhal v rodinnom pohrebníctve. Reč je o celebritnom šperkárovi Tomášovi Strížovi. Pri pohľade na vždy štýlovo nahodeného muža, ktorého pravidelne stretávame na spoločenských podujatiach, by to však tipol len málokto. A predsa…
Mŕtvolu podľa vlastných slov prvýkrát videl, keď mal len 11 rokov. No keďže jeho rodina v tomto odvetví podniká už niekoľko generácií, smrť ho nedesí. Dodnes však spomína na hrozivý zážitok z jeho prvého pracovného dňa. Mal len 15 rokov, keď ho kolega poslal po mŕtvolu do domu seniorov. “Na to nikdy nezabudnem! Išli sme tam ja a jeden zamestnanec. On ma poslal, aby som išiel do izby po telo. Bolo to číslo 11, dodnes si to pamätám. Vraj prvá posteľ. Bola noc, všetci spali… Ja som odkryl paplón, chytil ju za nohy a skoro ma porazilo,” začal spomínať na svoj hrozivý zážitok Tomáš. To, čo nasledovalo, totiž nečakal ani v najdesivejšom sne.
“Babka sa odrazu prebrala,” dodal Stríž, ktorý dnes hovorí príhodu už s jemným úsmevom na perách, no v tom momente by ste sa mu krvi nedorezali. Spiacu babičku si totiž nešťastne pomýlil s nebohou, ktorá ležala na vedľajšej posteli.
V pohrebníctve pracoval až do svojich 25 rokov, no pochopil, že toto nie je cesta, ktorej sa chce venovať. Aspoň nie teraz… Rodinný biznis ho však priviedol k nápadu, začať vyrábať šperky z popola po kremácii. Aj keď ide o nezvyčajné podnikanie, ľudia oň majú záujem. Šperkár tak na žiadosť blízkych odoberá zosnulým aj odtlačky prstov a pre pozostalých vyrába prívesky s poslednou spomienkou na milovaného nebohého.