Keď bola Kristína malé dievčatko, vždy sa na príchod Mikuláša veľmi tešila. „Asi ako každé dieťa som prežívala radosť a akúsi tajomnosť toho celého mikulášskeho a vianočného obdobia. Práve vtedy som si, samozrejme, poctivo umývala svoje čižmičky, aby som v nich niečo dobré našla. To isté sme so sestrou robili aj ako školáčky, i keď sme vedeli, ako to s tým Mikulášom naozaj je. No vždy to malo svoje čaro,“ spomína speváčka.
Čerta sa nebála
Mikuláš do rodiny Pelákových chodieval vždy v noci: „Nikdy som ho u nás nestretla, chodieval na tajňáša a ráno sme si našli v čižmách sladké darčeky a ovocie, ale do škôlky prišiel osobne a všetkým deťom porozdával ďalšie sladkosti.“ Na čerta si vôbec nespomína: „Asi s ním nemám žiaden zlý zážitok a dokonca netuším, čo som prežívala, keď prišiel do škôlky spolu s Mikulášom, skôr si pamätám tie svetlé a radostné momenty.“ Mikulášovi, samozrejme, spievala aj pesničky. „Učili sme sa ich v škôlke a myslím, že deti sa ich učia dodnes. Na čo si ale presne spomínam, je veta, ktorú sme v škole vždy na Mikuláša napísali na tabuľu a tá znela: Na Svätého Mikuláša, neučí sa neskúša sa! Mali sme takú roztváraciu tabuľu a tú vetu sme napísali vždy dovnútra a zatvorili ju. Mali sme radi tú chvíľku napätia, kedy sme čakali, ako sa učitelia zatvária, keď ju otvoria. Vždy sa tak milo pousmiali a išlo sa ďalej. Takže nás vtedy neskúšali, ale inak vyučovanie prebiehalo klasickým štýlom. Nám sa to aj tak rátalo, pretože nikto z nás nechcel skúšanie a známkovanie.“
