Združenie očakáva, že hlava štátu bude zo svojej pozície apelovať na jednoznačnosť, zrozumiteľnosť, premyslenosť prijímaných rozhodnutí a adekvátnosť následných krokov.
ZMOS sa zároveň obrátil na verejnú ochrankyňu práv Máriu Patakyovú. Žiada ju o stanovisko k testovaniu žiakov. TASR o tom informoval ústredný riaditeľ Kancelárie ZMOS Michal Kaliňák.
Predseda ZMOS a primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger tvrdí, že nesúrodé postoje politickej reprezentácie, mediálne nezvládnutá komunikácia, technickými problémami sprevádzaná príprava na ďalšie testovania na COVID-19, ale aj stres ľudí v súvislosti s pomerne rýchlo sa meniacimi stanoviskami, vrátane informačného chaosu vo vzťahu k testovaniu detí na základných školách, neprispievajú k priaznivej spoločenskej atmosfére.
"Mrzí nás to o to viac, že Slovensko je v adventnom čase, v období dôstojných príprav na najkrajšie sviatky v roku, avšak vzhľadom na uvedené dochádza medzi ľuďmi k polarizácii aj nedôvere," upozornil Tréger. Pre úvahy o testovaní žiakov požiadal ZMOS ombudsmanku, aby zaujala stanovisko k rizikám a aj definovaniu najvhodnejšieho nastavenia testovania žiakov, pedagogických aj nepedagogických zamestnancov, prípadne aj rodičov.
"Sme presvedčení, že z pozície spoločenskej autority sledujúcej ochranu ľudských práv a vyvažujúcu spoločenský diskurz dokáže výrazne prispieť k upokojeniu spoločenskej atmosféry, konštruktívnemu prístupu k riešeniam a uvažovaní o takých opatreniach, ktoré nebudú balansovať na hrane zákonov a tým navádzať k ich spochybňovaniu, či navodzovať stav právnej neistoty," skonštatoval Tréger.
Michaela Pavelková z odboru komunikácie a protokolu Kancelárie verejného ochrancu práv pre TASR uviedla, že ombudsmanka je názoru, že analyzovať opatrenie podmieňujúce návštevu školy testovaním bude možné až vtedy, keď bude známa jeho definitívna podoba. Taktiež aj odpovede na ďalšie otázky, napr. čo sa stane so žiakmi, ktorí testovanie nebudú môcť z nejakého dôvodu podstúpiť, alebo ho neabsolvujú ich rodičia. "Budú títo žiaci vylúčení zo vzdelávacieho procesu? Ak áno, narážame tu na limity ústavného zákona, ktorý síce umožňuje vláde v čase núdzového stavu obmedziť niektoré základné práva, ale právo na vzdelávanie medzi nich nepatrí. Z toho je možné vyvodiť záver, že štát je povinný zabezpečiť realizáciu práva na vzdelanie aj počas núdzového stavu," poznamenala Pavelková.
Verejná ochrankyňa práv deklaruje, že sleduje situáciu súvisiacu s prijímanými opatreniami. "V prípade, že bude prijaté nevhodné, neprimerané a neproporčné opatrenie, verejná ochrankyňa práv upozorní zodpovedné orgány na problém a bude žiadať o nápravu," skonštatovala Pavelková.
Hovorca prezidentky SR Martin Strižinec v reakcii pre TASR uviedol, že prezidentka dlhodobo apeluje na jednoznačnosť, zrozumiteľnosť a adekvátnosť prijímaných rozhodnutí.