Pre mamy - a asi je jedno koľkodetné - je náročné uchmatnúť si chvíľku pre seba. Ak sa to podarí vám, čo robíte ako prvé?
To je pravda, čas pre seba sa plánuje veľmi ťažko. Ale už sa mi to zopárkrát podarilo, konkrétne 3-krát za tie štyri mesiace (smiech) a vo všetkých prípadoch som ho využila na masáž. Môj chrbát totiž ešte stále nemám po tehotenstve úplne vo forme. Mala by som sa mu venovať asi viac, ale k tomu sa dostanem asi až neskôr.
Dnes už nie je zvykom rodiť v dvadsiatke – urobili by ste to znovu? Čo vám skoré rodičovstvo vzalo a čo dalo?
Ja by som to urobila znovu určite, lebo vlastne ani neviem povedať, čo mi to vzalo. My sme s päťmesačným Hugom boli na lyžovačke, sedemmesačným v Paríži a desaťmesačným v Barcelone. So Zoe sme boli pri mori už ako trojmesačnou. Čiže taká zaužívaná fáma, že človeku sa skončí s príchodom dieťaťa život, evidentne nie je založená na pravde. A druhá fáma, že tým pádom môžete zabudnúť na kariéru, asi tiež úplne neobstojí. Ale viem presne povedať, čo mi to dalo. Neskutočne veľa lásky, nový pohľad na život, najkrajšie pocity pri detských objatiach, dokonalé rodinné zázemie a najlepších kamarátov na všetky debaty, aké si viete predstaviť.
Žijete na okraji mesta, v podstate na dedine a aj vďaka koronakríze objavujete v sebe schopnosti žienky domácej. Otročíte aj v záhrade a s domácou hydinou?
My sme sa presťahovali do dedinského prostredia pred piatimi rokmi z lukratívnej časti Bratislavy a urobili sme veľmi dobre. Dosiahli sme presne to, v čo sme dúfali. Vytvorili sme si oázu pokoja, ktorú sme pri našej práci vyslovene potrebovali. My sme boli stále na cestách, stále medzi ľuďmi, pretlak sociálnych kontaktov nás ubíjal, a to sme potrebovali vyvážiť. Máme záhradu aj sliepky, ale určite by som to nenazvala otročenie. Myslím, že oveľa vhodnejší výraz by bol relax. (úsmev)
Brnkáte si občas na klavíri alebo sa venujete výslovne deťom? Respektíve – zvádzate doma bitku o klavír?
Klavír je u nás na dennom poriadku. Buď si hrám ja, Maroš, alebo deti. Je priamo v obývačke, takže keď mám napríklad 10 minút, sadnem si a hrám. Deti tiež musia pravidelne cvičiť, ale máme ešte elektrické piáno, takže sa vždy vieme nejako dohodnúť a k bitke nedôjde (smiech).
Porodili ste v čase, keď sa umelcom kvôli pandémii veľmi nedarí. Rozmýšľate nad novými projektami alebo si užívate materskú, ktorú ste predtým v pravom slova zmysle ani nemali?
V podstate z každého trošku. Keďže nám skončili koncerty zo dňa na deň v marci a ja som komunikovala s fanúšikmi hlavne cez ne, musela som sa prispôsobiť a začala som sa im viac prihovárať prostredníctvom sociálnych sietí. Myslím, že sme si tam vytvorili veľmi peknú komunitu a snažím sa fungovať v zmysle môjho hlavného hesla „inšpirujme sa navzájom“. Takto vzniklo aj celkom populárne pečenie domáceho kváskového chlebíka a neskôr aj ďalších výborných receptov, ktoré sme si na mojom profile spolu mohli vyskúšať. Mám z toho dobrý pocit. A materskú v tom zmysle, že by som sa mohla celý deň venovať iba malému, nemám ani teraz, ale to sa asi nepodarí nikomu, kto má viac detí.
S Marošom spolu aj pracujete. Ak máte nejaké ťahanice, tak skôr v súkromí alebo v práci?
Pracovali sme spolu hneď od začiatku, ale po nejakom čase, keď sa to viac rozbehlo, sme skúsili inú verziu. Najali sme externú firmu a približne rok sme to riešili tak, ale postupne sme pochopili, že to nefunguje. Jednoducho sme i tak doma riešili aj prácu a to nastavenie nám to iba komplikovalo. Tak sme od roku 2012 začali zase v rodinnom kruhu a veľmi nám to vyhovuje. Nezhody sa, samozrejme, vyskytnú, ale väčšinou sú pracovného charakteru.
