V reakcii na to, aký vplyv môže mať na žiakov nechodenie do školy, sa na tom pre TASR zhodli psychologičky Beáta Sedlačková, Bronislava Kundrátová a Ľubica Kövérová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP). "Izolácia trvá už veľmi dlho, chýba jasný a transparentný spôsob komunikácie o dôvodoch, pre ktoré stále nemôžu nastúpiť do školy. Tieto deti boli sociálne izolované už minulý školský rok od marca do júna," priblížili psychologičky. Poukázali na to, že školáci sú namiesto prirodzeného prostredia (škola, krúžky, voľnočasové aktivity) nútení zotrvávať neprimerane dlhý čas doma v izolácii.
"Mnoho detí už rezignovalo, sú frustrované až apatické, strácajú motiváciu, nastupuje u nich depresia," tvrdia psychologičky. Poukázali však aj na skupina žiakov, ktorým systém dištančného vzdelávanie vyhovuje. Ide napríklad o deti introvertné, neisté, úzkostné či tie, ktoré majú vo všeobecnosti problémy s komunikáciou a presadzovaním sa v kolektíve. "Predlžovanie tohto stavu im môže dočasne vyhovovať, ale z pohľadu ich ďalšieho vývinu neumožní týmto deťom získavať tak potrebné komunikačné a sociálne kompetencie," upozornili.
Žiaci druhého stupňa základných škôl sa dištančne vzdelávajú od 26. októbra. Rovnako sa z domu vzdelávajú aj študenti stredných škôl. Vysokoškoláci sa majú vyučovať dištančne do konca zimného semestra. Výnimku majú len žiaci materských škôl a prvého stupňa základných škôl, tí sa môžu vzdelávať v školách prezenčne. Rovnako sa v školách môžu vzdelávať aj žiaci zo sociálne znevýhodneného prostredia v malých skupinách, ktoré sa skladajú z maximálne piatich žiakov a pedagóga.
Cez víkend sa realizuje na Slovensku pilotné testovanie v školách. V prípade, že sa otestujú žiaci, pedagógovia a jeden zo zákonných zástupcov dieťaťa, škola môže svoje brány opäť otvoriť. Ak sa škola pre to nerozhodne, ostáva na dištančnej výučbe.
