Spisovateľ v minulosti pôsobil v metalovej skupine Thalarion. Ako externý redaktor prispieval článkami, recenziami a rozhovormi do hudobných časopisov undergroundovej scény. Celý život pracuje v zdravotníctve a písaniu románov a poviedok sa venuje vo svojom voľnom čase.
„Mám rád napínavé príbehy, najmä zo žánru detektívky, trileru či hororu. Raz som si povedal, že to skúsim aj ja. V posledných dvoch knihách som rozbehol sériu o nitrianskom vyšetrovateľovi Leovi Legenovi. Momentálne pracujem na jeho treťom prípade, v ktorom o napätie a prepletené vyšetrovanie opäť nebude núdza,” prezrádza autor a odporúča:
„Ak máte radi detektívne romány zo slovenského prostredia, plné mrazivých okamihov a akčných scén, prečítajte si zatiaľ môj posledný román Dom na kopci. A mohol by to byť aj krásny darček pod stromček pre blízku osobu, knihomoľa, ktorý sa rád ponára do napínavých príbehov.”
Monika je v civilnom živote novinárka, posledné tri roky v slobodnom povolaní. Prvá kniha jej vyšla v roku 2011 a vtedy netušila, že jej príbehy si získajú takú obľubu medzi čitateľkami. Je autorkou ôsmich románov (deviaty je pripravený na vydanie). Okrem toho napísala aj biografickú rozhovorovú knihu so spevákom Mirom Jarošom.
„Vždy najviac žijem príbehom, ktorý aktuálne píšem alebo som práve dopísala. Na najnovší román Nikdy nebudem piť slaný čaj si treba ešte počkať, lebo na pulty sa dostane až o pár týždňov. Verím však, že čitateľov zaujme aj príbeh s názvom Zhasnite, ktorý vyšiel minulý rok. Chcela som napísať príbeh o herečke, ktorá je nespokojná so svojím životom a kariérou napriek tomu, že je úspešná. Lenže úspech ju neteší. Ženie ju nepokoj v duši, čoraz naliehavejšie cíti, že nežije život, ktorý by ju napĺňal. A preto sa rozhodne pre veľké zmeny. Teší ma, ak mi čitateľky píšu, že to nie je romantická literatúra pre ženy, ale román zo súčasnosti,” vraví autorka.
Spisovateľský príbeh Braňa Jobusa je ako z knihy. „Začal som písať, keď som začal abstinovať. Až vtedy som nabral odvahu na to, aby som si splnil tento môj celoživotný sen. Odvtedy prešlo 16 rokov a predtým, ako som sa stal autorom na plný úväzok, pracoval som v mojej milovanej atómovej elektrárni Jaslovské Bohunice ako mechanik merania a regulácie. Inšpiruje ma každodenný život a v každej mojej - aj keď rozprávkovej - knihe je kus reálneho života,“ vraví spisovateľ, ktorého zatiaľ posledná novinka Ako Štefan Drco vyhral kopu hnoja sú vlastne dve knihy v jednej.
„Z jednej strany končia rozprávky cnosťou a z druhej hriechom. Je na čitateľovi, aby sa rozhodol, ako chce, aby sa to skončilo. Knihu o tom, ako sa nerozhodný Štefan Drco naučil rozhodnosti som sa rozhodol napísať preto, lebo najväčšie trápenia môjho života spôsobila nerozhodnosť. Humor v tejto knihe je, ako aj v mojich ostatných, samozrejmosťou,“ prezradil autor.
