Elektrinu im vypli pre veľké dlhy, no vďaka dobrým ľuďom a štedrej pomoci presne pred piatimi rokmi dostali novú šancu na normálny život.
Teraz už dospelý Ladislav (18) a jeho súrodenci Liana (11) i Richard (7) doma v Kráľovskom Chlmci na krutú minulosť spomínajú s pokorou a ich život vyzerá oveľa lepšie...
Na ťažké obdobie spomínajú neradi, no zabudnúť na večery strávené pri svite sviečok a bez elektriny sa skrátka nedá. „Už sa nám však v dome trvalo svieti, riadne platíme účty a dlhov sme sa, chvalabohu, aj vďaka pomoci štedrých darcov zbavili. Za to som všetkým aj za svoje deti veľmi vďačná, lebo táto pomoc nám umožnila, aby sme sa naozaj postavili na vlastné nohy,“ prezradila s odstupom rokov už spokojná mama troch detí.
Lýdiu pri spomienke na trápenie spred 5 rokov obchádzajú zimomriavky. „Mala som to ťažšie, nevedela som si nájsť prácu. Nevyšlo mi to v Košiciach, lebo mi diagnostikovali ťažkú anémiu a aj spolu s astmou som si prežila značné zdravotné patálie. Už druhý rok však robím v chlmeckej základnej škole. Absolvovala som hygienické školenie a som pomocnou kuchárkou. Baví ma to a viem lepšie zabezpečiť svoju rodinu a deťom aj niečo kúpiť.
Idú sviatky...“ spomenula Lýdia a pripomenula, že skromnosť, pokora a vďaka sa pre nich stali základnými princípmi. „Dlhy boli a už nie sú, je to o inom, keď viete, že čo a ako máte robiť, aby bolo lepšie a aj je lepšie. Predtým sme mali doma veľmi skoro tmu, lebo pri sviečkach sme len živorili a najmä v zime sme išli skoro spať, ale ľudia s veľkým srdcom, ktorým náš osud nebol ľahostajný, nám dali novú šancu.
Tú biedu, ktorou sme trpeli, by som už druhýkrát neprežila! Je to neuveriteľné, ale pred piatimi rokmi nám 1. decembra po vyrovnaní záväzkov zapli prúd a odvtedy si to aj patrične užívame. Proste zo stredoveku sme sa dostali do novoveku,“ spomenula pani Jeremenková.
Skromné sny
Po tom, čo rodine z biedy pomohli aj čitatelia Nového Času, mala Lýdia jediný sen - pevné zdravie pre seba, deti aj svoju mamu a aby rodina držala spolu. Jej najstarší syn Ladislav sa pri počítači pomaly pripravuje na maturitu. „Stále ma baví futbal, no je korona, čiže tréningy momentálne nie sú. Uvažoval som o tom, že by som pokračoval v štúdiu a skončil u vojska, alebo pôjdem robiť opatrovateľa.
Momentálne pomáham prababke Alžbete (81), ktorá si nedávno zlomila nohu a keďže sa učíme z domu, môžem sa o ňu starať a pomôcť tak mame. Občas si spomeniem, aké to bolo, keď som sa učil pri sviečkach. Vážim si, že si môžem zapnúť počítač. To je zázrak,“ netajil radosť maturant, ktorý si chce spraviť vodičák. Jeho mladší súrodenci zase túžia po tablete a mobile...
Aj týmto ste pomohli rodine
- vyplatený dlh za elektrinu vo výške zhruba 7 100 eur
- nová pec na kúrenie a varenie
- televízor, chladnička, práčka, počítač
- kočík, kolobežka a iné hračky
- príspevok na viac fúr dreva