S odvolaním sa na oznámenie venezuelskej volebnej komisie, podľa ktorej bolo dosiaľ sčítaných vyše 80 percent odovzdaných hlasov, o tom v pondelok informovala agentúra AFP.
Volebná účasť však bola veľmi nízka, podľa predbežných údajov Venezuelskej Národnej volebnej rady (CNE) prišlo hlasovať menej ako 30 percent oprávnených voličov.
Očakávané drvivé víťazstvo zabezpečí Madurovej socialistickej strane kontrolu nad jednokomorovým parlamentom, Národným zhromaždením, jediným dôležitým orgánom, ktorý bol dosiaľ v rukách opozície. Taktiež ďalej oslabí pozíciu Západom podporovaného opozičného lídra Juana Guaidóa, ktorý voľby označil za "podvod" a vyzval svojich priaznivcov na ich bojkot, komentuje AFP.
Samotný Maduro odovzdal svoj hlas v hlavných kasárňach venezuelskej armády v Caracase. Novinárom pritom povedal, že je čas ukončiť nadvládu opozície nad parlamentom, ktorý obvinil zo zodpovednosti za sankcie i utrpenie v krajine.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo označil v nedeľu voľby za podvod z dielne Madura. Uviedol pritom, že ich výsledky nebudú odrážať vôľu Venezuelčanov. Brazílsky minister zahraničných vecí Ernesto Araújo zase hlasovanie označil za "volebnú frašku" a tiež pokus Madurovej "diktatúry" legitimizovať svoju vládu.
Zámer bojkotovať výsledky volieb avizovala Organizácia amerických štátov (OAS), do ktorej patrí 35 krajín vrátane USA, Kanady, Brazílie či Kolumbie. Kanadský minister zahraničných vecí François-Philippe Champagne v noci na pondelok uviedol, že Kanada výsledky venezuelských neuzná, pretože volebný proces nebol dostatočne demokratický.
Odporcovia súčasnej vlády na čele s Guaidóom, ktorí ovládajú parlament - Národné zhromaždenie -, dlhodobo obviňovali vedenie krajiny z nezrovnalostí pri príprave volieb. Aj pre to sa 27 opozičných strán rozhodlo parlamentné voľby bojkotovať.
Niekoľko kandidátov týchto politických strán sa však rozhodlo napriek vyhlásenému bojkotu bojovať o hlasy voličov individuálne. Opozícia tak vo voľbách získala takmer 32 percent hlasov.
Voľby sprevádzali v dôsledku pandémie nového koronavírusu bezpečnostné opatrenia - voliči museli mať na tvárach rúška a zachovávať vzájomné rozstupy.
Maduro, bývalý vodič autobusu, ktorý sa stal prezidentom v roku 2013 po smrti svojho predchodcu a mentora Huga Cháveza, bol v roku 2018 znovuzvolený na post prezidenta. Opozíciou ovládaný parlament i medzinárodné spoločenstvo označili vtedajšie voľby za nelegitímne a za úradujúceho prezidenta sa začiatkom roku 2019 vyhlásil 37-ročný Guaidó. Podporili ho USA, EÚ i mnohé latinskoamerické krajiny.
Spolu so svojimi spolupracovníkmi naplánoval Guaidó od pondelka 7. decembra týždňové referendum, v ktorom sa budú snažiť o získanie podpory verejnosti pre predĺženie mandátu súčasného zloženia Národného zhromaždenia. Výsledky hlasovania však nebudú záväzné, pričom kritici referendum označujú za "zúfalý hazard" Guaidóa, uvádza AFP. Agentúra zároveň dodáva, že počiatočné nadšenie, s akým sa stretla snaha Guaidóa o uchopenie moci, už v krajine opadáva.
Madurovo víťazstvo vo voľbách naopak podľa AFP privítajú jeho zahraniční spojenci - Rusko a Čína. Ide o krajiny, ktoré jeho režimu prepožičiavajú legitimitu a podľa politických analytikov mu pomáhajú obchádzať zahraničné sankcie uvalené naň zo strany USA či EÚ, píše AFP.
Samotný Maduro venezuelskú opozíciu vyzval, aby "jedným hlasom" požiadala novozvoleného amerického prezidenta Joea Bidena a jeho vládu o zrušenie amerických sankcií vrátane ropného embarga.
