Informovala o tom v pondelok agentúra AP s odvolaním sa na štyri zdroje oboznámené s týmto rozhodnutím. Ak by Austina potvrdil Senát, stal by sa prvým Afroameričanom v tejto funkcii. O nominácii Austina za šéfa Pentagónu informovali aj portál Politico a denník New York Times. Biden chce meno nového ministra obrany oficiálne oznámiť v piatok.
Šesťdesiatsedemročný Austin bol od roku 2013 až do svojho odchodu do dôchodku v roku 2016 veliteľom Centrálneho velenia armády Spojených štátov (CENTCOM), ktoré zodpovedá za vojenské operácie na Blízkom východe, v strednej Ázii a v časti južnej Ázie. Pôsobil aj ako posledný veliteľ amerických síl v Iraku (2010 - 2011).
Prezidentom USA bol v tom čase Barack Obama a viceprezidentom Joe Biden. Obama pri odchode Austina zo 41-ročnej aktívnej služby ocenil jeho "múdry úsudok a neochvejné vodcovstvo", ktoré mu ako prezidentovi pomohli v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát.
Austina však musí vo funkcii potvrdiť nielen Senát, ale bude potrebovať aj výnimku od Kongresu, keďže od zriadenia funkcie ministra obrany v roku 1947 platí zásada, že medzi aktívnou službou v armáde a vymenovaním za ministra musí uplynúť najmenej sedem rokov. Aj keď mnoho predchádzajúcich ministrov obrany krátko pôsobilo v armáde, iba dvaja - George C. Marshall a James Mattis - boli kariérnymi vojakmi. Marshall pôsobil aj ako minister zahraničných vecí.
Pôsobenie Mattisa v Pentagóne (2017 - 2019) niektorí znalci pomerov považujú za dôkaz toho, prečo by mal byť vojak vo výslužbe ministrom obrany iba vo výnimočných prípadoch, píše AP. Aj keď je Mattis stále uznávaný pre svoje schopnosti vo vojenskej oblasti, kritici tvrdia, že mal tendenciu obklopovať sa vojakmi na úkor civilistovy. V decembri 2018 rezignoval na protest proti politike prezidenta Donalda Trumpa.
