Iní vedci však v súvislosti so štúdiou výskumného tímu z LSHTM zaujali opatrnejší postoj. Docent Alexander Edwards z univerzity v Readingu varuje pred predčasnými závermi. Zdôrazňuje, že metóda plošného testovania nemusí byť univerzálne použiteľná a aplikovateľná v iných, napríklad britských podmienkach. "Ťažko možno pripisovať zníženie počtu prípadov len samotnému hromadnému testovaniu. (Štúdia) napriek tomu uvádza niektoré indície, že plošný testovací program môže pomôcť zredukovať počet prípadov," uviedol Edwards.
Testovanie na Slovensku si v čase jeho realizácie všimli aj tlačové agentúry AFP a Reuters či britská verejnoprávna stanica BBC. Výsledky použitých antigénových testov sú - ako tieto médiá uviedli - síce rýchlo dostupné, no menej spoľahlivé než výsledky PCR testov. Reuters i BBC poukázali na pomerne vysokú nepresnosť týchto testov, BBC písala až o 30-percentnej. Kritici testovanie spochybnili vzhľadom na čas a vynaložené finančné prostriedky, a pritom vysoký počet falošne negatívnych výsledkov, uviedol Reuters.
Plošnému testovaniu na Slovensku sa v novembri venoval aj britský odborný časopis The British Medical Journal (BMJ). Vypočítal, že približne 25 percent ľudí s pozitívnym testom v skutočnosti zrejme nebolo nakazených. Magazín tiež poukázal na možnosť nákazy na testovacích miestach. "Z dlhodobého hľadiska sú pri takýchto skríningových programoch problematické aj etická stránka, náklady a efektivita v pomere k nákladom," napísal v BMJ emeritný profesor verejného zdravotníctva na Univerzite v Edinburghu Raj Bhopal.
