V prípade odobrenia zo strany Senátu by sa Austin stal prvým Afroameričanom v takejto funkcii. O Bidenovej nominácii Austina za šéfa Pentagónu informovali už v pondelok portál Politico, denník New York Times a AP s odvolaním sa na nemenované zdroje oboznámené s týmto rozhodnutím. Samotný Biden na tieto správy reagoval v utorok vyhlásením i článkom v časopise The Atlantic, v ktorých nomináciou potvrdil, informovala agentúra AFP. Ako kandidáta na post šéfa Pentagónu, pritom Austina formálne predstaví v stredu na podujatí v meste Wilmington, uvádza spravodajská stanica CNN.
Biden v článku v The Atlantic zároveň požiadal Kongres, aby pri Austinovi urobil výnimku z predpisu z roku 1947, ktorý zakazuje zastávať funkciu ministra obrany komukoľvek, kto slúžil v armáde pred menej než siedmimi rokmi. Takúto výnimku udelili dosiaľ len dvom šéfom Pentagónu, a to Georgeovi C. Marshallovi (v roku 1950) a Jamesovi Mattisovi (v roku 2017), ktorí boli kariérnymi vojakmi. Marshall pôsobil aj ako minister zahraničných vecí.
Šesťdesiatsedemročný Austin bol od roku 2013 až do svojho odchodu do výslužby v roku 2016 veliteľom Centrálneho velenia armády Spojených štátov (CENTCOM), ktoré zodpovedá za vojenské operácie na Blízkom východe, v strednej Ázii a v časti južnej Ázie. Pôsobil aj ako posledný veliteľ amerických síl v Iraku (2010 - 2011).
Prezidentom USA bol v tom čase Barack Obama a viceprezidentom práve Biden. Obama pri odchode Austina zo 41-ročnej aktívnej služby ocenil jeho "múdry úsudok a neochvejné vodcovstvo", ktoré mu ako prezidentovi pomohli v boji proti teroristickej organizácii Islamský štát. Biden zase v utorok uviedol, že Austin počas svojej aktívnej služby preukázal "príkladné vedenie, charakter i velenie" a má "jedinečnú kvalifikáciu na zvládanie výziev a kríz, akým v súčasnosti čelíme". Vyjadril tiež vieru v to, že Kongresu mu udelí výnimku a jeho nominácia bude následne Senátom rýchlo schválená.
Pôsobenie Mattisa v Pentagóne (2017 - 2019) niektorí znalci pomerov považujú za dôkaz toho, prečo by mal byť vojak vo výslužbe ministrom obrany iba vo výnimočných prípadoch. Aj keď je Mattis stále uznávaný pre svoje schopnosti vo vojenskej oblasti, kritici tvrdia, že mal tendenciu obklopovať sa vojakmi na úkor civilistov, pripomenula agentúra AP. V decembri 2018 Mattis rezignoval, a to na protest proti politike prezidenta Donalda Trumpa.
