Braňo, patríte tiež medzi ľudí, ktorých korona tak trochu zrazila na kolená... Ako ste prežívali toto obdobie?
No, nie je to trošku. My sme išli medzi prvými už vo februári do totálnej nuly, čo sa týka aktivít skupiny Fragile. Dokonca iniciatíva prestať vyšla od nás, lebo sme nechceli fanúšikov vystaviť riziku, a potom sa už o zákazy staral štát, a to nás veľmi zasiahlo. Človek prechádza rôznymi štádiami, ako to spracovať, hovorí si, že je to beta verzia, taká ochutnávka dôchodku – málo alebo žiadne peniaze a veľa času. Lebo nie každému osud dopraje taký dôchodok, aby si ho užil. Pričom celý život pracuje práve preto, aby si ho užil. Nám to osud takým kurióznym spôsobom doprial, ale už je toho dosť, sa priznám.
A čím ste si krátili tieto – ako sám vravíte - „dôchodcovské“ dni?
Ja sa snažím, aby tieto dni neboli v znamení nejakých limitov, ale v znamení využitia šancí. Preto sa snažím robiť všetko to, čo som chcel robiť, ale nemal som čas. Takže sa starám o svoj rozvoj, venujem sa cudzím jazykom, športu, Zdenke... Užívame si čas pri sledovaní seriálov. Tie spoločné večery neboli u nás bežné, ale inak sa veľa nezmenilo. Prešli sme mnohými štádiami, ako aj ostatní, napríklad kváskovými, zveľadili sme si terasu. Niektorí príslušníci mojej rodiny prekonali COVID-19 a som rád, že sme to ako rodina zvádli. Veľmi nás to znovu zblížilo a je podstatné, že sme zdraví.
Prišli ste na chuť aj nejakej novej záľube?
Začal som viac behať, čo som zo zdravotných dôvodov predtým veľmi nemohol, a trošku ma zradil členok. Takže som sa začal viac venovať plávaniu a bicyklovaniu, ktoré ma úplne dostalo. Koketujem s otužovaním, ale zatiaľ sú to len začiatky. Uvidím, ako sa mi to podarí potiahnuť v zime.