Informovala o tom vo štvrtok nemecká prokuratúra, ktorá ukončila vyšetrovanie voči 95-ročnému Friedrichovi Karlovi Bergerovi. Obvinenia stiahla pre nedostatok dôkazov, uvádza agentúra AFP.
Berger bol obvinený z napomáhania pri vraždení a podnecovania k nemu v čase, keď pôsobil ako dozorca v dvoch koncentračných táboroch na severe Nemecka, a to obzvlášť počas jedného z tzv. pochodov smrti, pri ktorých hnali nacisti väzňov koncentračných táborov pred postupujúcimi spojeneckými vojskami.
Americký súd ešte v marci nariadil Bergerovu deportáciu z USA, kde žil od roku 1959. Bergera zatiaľ nedeportovali, ukončenie vyšetrovania v Nemecku však jeho prípadnú deportáciu neovplyvní, uviedla pre AFP nemecká prokuratúra. Bezprostredne však nebolo zrejmé, či budú americké úrady deportáciu naďalej presadzovať.
Berger priznal, že v nacistických koncentračných táboroch patriacich do tzv. siete Neuengamme pôsobil ako dozorca. Popiera však, že by dohliadal nad zmieneným pochodom smrti či zaznamenal akékoľvek zlé zaobchádzanie s väzňami.
Nemecká prokuratúra uviedla, že napriek jeho úlohe na mašinérii nacistického režimu nie sú k dispozícii dôkazy o jeho konkrétnych činoch, pričom vyšetrovanie USA ho neprepojilo s nijakou vraždou.
V dvoch táboroch v nemeckom meste Meppen, kde bol Berger dozorcom, vykonávali väzni od začiatku roka 1945 nútené práce. Nešlo o vyhladzovacie tábory, mnohí väzni v nich však prišli o život v dôsledku preľudnenia, nedostatku potravy či hrozných životných podmienok.
Pri pochodoch smrti, v rámci ktorých nacisti hnali väzňov z oboch táborov k Neuengammu, hlavnému koncentračnému táboru v tejto oblasti, zomrelo celkovo 379 ľudí, z toho približne 70 od vyčerpania.
Americké ministerstvo spravodlivosti zriadilo v roku 1979 špeciálny vyšetrovací úrad, ktorý sa zameriava na vyhľadávanie a deportáciu nacistických zločincov. Eli Rosenbaum z tohto úradu ešte v marci AFP povedal, že vyšetrovanie dosiaľ viedlo k deportáciám 67 ľudí. Dodal, že Bergerov prípad bol "možno posledným" takýmto v USA.
