Aj čo sa týka pomoci v domácnosti?
Áno. Vynášam smeti. A pomáham s tým, čo mi Dominika povie, že treba pomôcť. Nedávno som vysával. (smiech) A aj riad umyjem. Skrátka, čo som schopný a viem urobiť, tak to spravím. Ale jasné, že keď sa niečo pokazí, čo nedokážem opraviť, do toho sa radšej nepúšťam.
Ako prijali správu o dieťati starí rodičia? Sú pripravení pomáhať?
Myslím, že sa veľmi tešia. Prijali to s radosťou. A čo sa týka pomoci, asi najbližšie sú moji rodiča, lebo žijú v Slovenskom Grobe. Dominikini rodičia sú v Košiciach, ale keď budú mocť, tak určite pomôžu.
Takže budete môcť naďalej zarezávať aj vo vašom Orchestri Jeana Valjeana. Prečo ste si názov požičali z Bedárov?
Na to sa ťažko odpovedá, lebo ani my sami nevieme. Vzniklo to veľmi spontánne. Keď sme začínali hrať, za klávesami sedel môj spolužiak Janko Morávek. Matne si spomínam, že sme niečo blbli okolo mena Janko. Keď zaznelo Jean, tak už to bol len krôčik k Jean Valjean. A to sa nám všetkým akosi zapáčilo. Vo mne to zrejme zarezonovalo preto, lebo som videl nejaké to filmové spracovanie, alebo sme práve v škole preberali Victora Huga, neviem presne, každopádne tá postava je známa. A pôvodne bola v kapele čisto herecká zostava, takže zrejme to súvisí aj s tým, že sme herci. Možno sme potrebovali postavu, ktorá by to celé zastrešila a reprezentovala.
Dokážete hrať aj zahrať. Čo vám je bližšie – herectvo alebo hudba?
Na javisku hráme postavy, ktoré sú predurčené, ale v hudbe sme viac sami za seba. Jeden aj druhý pocit je veľmi príjemný. Ja som sa v 15-ich rozhodoval, či budem hudobník alebo herec a pribúdajúcim vekom mám čoraz väčší problém, čím vlastne byť a čomu sa venovať viac. Lebo aj jedno aj druhé mám veľmi rád, len je ťažké venovať sa obom veciam. Ale chcel by som stíhať obe, lebo mám pocit, že sa vzájomne dopĺňajú. Že nebyť jedného, možno nie je ani druhé.
A hlavne, keď vidieť prvé ovocie v podobe albumu. Ako by ste ho charakterizovali?
Chceli sme urobiť tanečný album, ktorý by dobre znel. Je pestrý a živý. Každá skladba je iná, baví nás striedať žánre. Ale to, čo ich spája, že práve živosť a tanečnosť.
Ktorú inscenáciu či hereckú postavu ste si za tie roky najviac obľúbili?
Všetky mám rád a rád ich hrám, len teraz nemôžem, kedže je situácia taká, aká je. Teší ma, že sa v septembri podarilo odpremiérovať dlho skúšanú a odkladanú inscenaciu Hriech/Její pastorkyňa. Myslím si, že sa podarilo vytvoriť silnú inscenáciu, ku ktorej som dostal možnosť urobiť aj hudbu, ktorú by som tiež rád časom dostal na nejaký ten CD nosič. Teraz som začal v SND skúšať novú hru Scény zo života režiséra (Ingmara Bergmana), kde si zahrám po boku môjho kamaráta a kolegu Milana Ondríka, z čoho mám veľkú radosť.
Máte aj ďalšie koníčky?
Skúšam písať. Vždy som mal sen napísať rozprávku či prózu, tak musím dokončiť, čo mám rozpísané a uvidíme. A začalo ma baviť cvičenie a otužovanie.
