Ako sa pripravujete na rolu otca?
Nejako špeciálne sa na to nepripravujem. Jediné, čo viem, je to, že sa teším. Ale že by som sa nejak extra pripravoval, to nie. Mám dni, že niekedy si blízke otcovstvo ani neuvedomujem, niekedy zasa až veľmi, ale nechytám z toho nejakú paniku. Práveže sa veľmi-veľmi teším.
Pamätáte si moment, ako vám Dominika oznámila tehotenstvo?
Úplne presne si spomenúť neviem, ale asi to je tým, že tá informácia mi prišla ako normálna a prirodzená vec. Dominika mi iba povedala, že je zrejme tehotná a potom išla k lekárovi, ktorý to potvrdil. Bol som naozaj rád.
Poznáte sa už veľa rokov. Ako preskočila iskra?
Áno, boli sme spolužiaci na vysokej škole a sme aj kolegovia v divadle. Že to medzi nami vzbĺko, zaskočilo trošku aj nás samých. Skrátka s tým nerátate – 10 rokov sme kamaráti a zrazu preskočí iskra. Tak sa to stalo... A vlastne s tým súvisí aj pesnička Donďa. Napísal som ju Dominike na škole ako spolužiak a kamarát, a vtedy som s tým naozaj nemal iné úmysly. Jednoducho nám vtedy na škole bolo spolu dobre, tak som tú skladbu napísal. A jediné, čo viem povedať, je, že o 10 rokov som sa k tej skladbe vrátil, lebo bol dôvod sa vrátiť... Zrazu sme spolu trávili veľa času, skúšali sme, bolo nám spolu dobre. Objavili sa časom podobné pocity, ako keď som skladbu písal.
Obaja ste herci, speváci, aj si vzájomne radíte?
Áno, bavíme sa o veciach. Isteže sa rozprávame doma aj o práci, hovoríme si postrehy aj ohľadom hudby. Dominika mi niečo pustí, ja jej niečo poradím alebo opačne. Čo sa týka hudby, máme veľakrát odlišné cítenie, ale jej názor si veľmi vážim a veľakrát mi veľmi dobre poradila.
Dominika má aj skladbu Neviditeľná žena, v čom je ona veľmi viditeľná pre vás?
Je energická, veľmi vtipná, je to nesmierne láskavá a starostlivá žena. A je neskutočne talentovaná, či už herecky alebo hudobne. Dominika je nesmierne kreatívny a úžasný človek. Takže pre mňa je veľmi viditeľná.
A budete si dávať pozor, aby ste neskončili ako muž v tej jej pesničke?
Že zbaľ si svoje veci...? Ja nemám prečo tak skončiť. Nesprávam sa nejako zle, aby som mal takto skončiť. Je pravda, že občas som aj ja nevšímavý, lebo predsa len človek má plnú hlavu starostí a práce, ktorú si častokrát nesie aj domov. Hlavne, keď je tá práca tvorivá. Ale snažím sa byť všímavým.