Vyhlásil, že "rozdrobené a chaotické" riešenie nákazy koronavírusom dodalo ešte väčšiu naliehavosť jeho presvedčeniu, že Bezpečnostná rada OSN potrebuje reformu.
"Žiaľ, vlády sa nespojili a nezareagovali spoločne na túto celosvetovú hrozbu... Reakcia na ňu je rozdrobená a chaotická, pričom krajiny, regióny a dokonca aj mestá medzi sebou súperia o základné zásoby a pracovníkov v prvej línii," povedal Guterres, ktorého citovala tlačová agentúra AFP.
"Nemôžeme dovoliť, aby sa to isté stalo s prístupom k novým vakcínam proti ochoreniu COVID-19, ktoré musia byť vlastníctvom celosvetovej verejnosti," zdôraznil.
Šéf OSN vysvetlil, že jedným spôsobom na dosiahnutie účinnejšej mnohostrannej reakcie na krízu je zreformovať zloženie Bezpečnostnej rady a jej hlasovacích práv.
Takýto krok vyrieši "nerovnosti v zložení súčasných mocenských vzťahov" a budú mať z neho úžitok aj rozvojové krajiny.
"Krajiny, ktoré sa dostali na vrchol pred vyše 70 rokmi, odmietajú uvažovať o potrebných reformách. Ide konkrétne o zloženie a hlasovacie práva v Bezpečnostnej rade OSN a v orgánoch Brettonwoodskeho menového systému," spresnil Guterres. Vrátil sa tým k téme, o ktorej hovoril aj v prednáške v Nadácii Nelsona Mandelu v júli.
"Mnohé africké krajiny pred 75 rokmi dokonca ani neexistovali ako nezávislé štáty. Zaslúžia si právoplatné miesto za globálnym stolom. Rozvojový svet musí mať oveľa silnejší hlas v celosvetovom rozhodovaní," uzavrel Gutteres, ktorá mal príhovor ako hlavný rečník a čestný hosť na podujatí Fórum Nobelovej ceny mieru 2020 - Medzinárodná spolupráca po COVIDe-19.
Bezpečnostná rada OSN má v súčasnosti 15 členov. Päť z nich je stálych - USA, Čína, Rusko, Francúzsko a Británia - a majú právo veta. Nič nenasvedčuje tomu, že sú ochotné vzdať sa svojho výsadného postavenia, napísala AFP.
