Reaguje tak na návrh reformy súdnej mapy, podľa ktorej by mali sídliť všeobecné odvolacie súdy namiesto ôsmich krajských miest už len v Trnave, Banskej Bystrici a Prešove.
"Sudcovia na KS v Žiline sú špecializovaní na agendu civilnú, trestnú, obchodnú a správnu. Nápad vecí sa vybavuje v primeraných lehotách a preto nesúhlasíme, že efekt navrhovaného konceptu, a to zrušenia tohto súdu, sa prejaví v skrátení dĺžok konaní," argumentujú v stanovisku, ktoré TASR poskytla hovorkyňa KS v Žiline Anna Dudová Záborská. V rámci vybavovania reštančných vecí sa tento súd podľa nich umiestňuje na popredných pozíciách. "Krajský súd pôsobí nielen ako odvolací súd, ale i ako súd prvostupňový, a to v obchodnej, správnej i trestnej agende," dodávajú.
Po zrušení KS v Žiline by bolo podľa nich problémom dochádzanie do Banskej Bystrice, kde by mal sídliť odvolací súd pre tamojší obvod. "Zrušením Krajského súdu v Žiline sa tak ani účastníkom súdneho konania, ako ani sudcom a zamestnancom neposkytnú lepšie podmienky," upozornili.
Po prípadnom vytvorení detašovaného pracoviska banskobystrického odvolacieho súdu v Žiline nie je podľa sudcovskej rady zrejmý racionálny a ekonomický dôvod zrušenia terajšieho žilinského krajského súdu. "Nie je jasné, prečo by sudcovia tohto detašovaného pracoviska mali dochádzať pojednávať na budúci existujúci odvolací súd, ak v budove KS v Žiline, ktorá má zostať zachovaná, sú vytvorené riadne podmienky na vykonanie pojednávania, verejného či neverejného zasadnutia," skonštatovali.
Návrh reformy súdnej mapy je podľa nich všeobecný, bez relevantných údajov a analýz. Nemožno z neho vyvodiť efekt a prínos zrušenia KS v Žiline v prospech cieľov, ktoré táto reforma definuje.
Hlavnými cieľmi reformy súdnej mapy sú špecializácia sudcov na hlavné agendy a zlepšenie kvality rozhodnutí súdov. Reforma počíta aj s reorganizáciou súdov, dotknúť sa má najmä súdov prvého i druhého stupňa. Zo všeobecného súdnictva sa má tiež vyčleniť správna agenda. Reformné kroky by podľa ministerky spravodlivosti a autorky navrhovanej reformy Márie Kolíkovej (Za ľudí) mali viesť aj k zníženiu korupčných väzieb v súdnictve.
