Ten by mal podľa jeho slov trvať dovtedy, kým sa nepodarí dosiahnuť uhlíkovú neutralitu, informovali agentúry AFP a DPA. Guterres varoval, že súčasné záväzky krajín nie sú "ani zďaleka dostatočné" na to, aby sa podarilo dosiahnuť obmedzenie nárastu teploty do 1,5 stupňa Celzia.
"Ak tento vývoj nezmeníme, budeme smerovať ku katastrofickému zvýšeniu teploty o viac ako tri stupne Celzia v tomto storočí," upozornil. "Práve preto dnes vyzývam lídrov na celom svete, aby vyhlásili stav klimatickej núdze vo svojich krajinách, až kým sa nedosiahne uhlíková neutralita," povedal šéf OSN v rámci summitu, ktorý sa koná pri príležitosti piateho výročia prijatia parížskej klimatickej dohody.
Stav klimatickej núdze už vyhlásilo 38 krajín, pripomenul. V novembri 2019 ho pre celú EÚ vyhlásil aj Európsky parlament. Ako píše DPA, ide o symbolický čin, ktorý podčiarkuje naliehavosť klimatickej krízy. Podľa parížskej klimatickej dohody z roku 2015 by nárast globálnej teploty do konca tohto storočia nemal prekročiť 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám spred priemyselnej revolúcie. V dôsledku oteplenia nad hodnotu 1,5 stupňa Celzia by sa dramaticky zvýšilo riziko vzniku katastrof po celom svete.
Ako poznamenala AFP, očakáva sa, že viac ako 75 predstaviteľov štátov ohlási nové ciele čo sa týka znižovania emisií skleníkových plynov či oznámi úmysel pomáhať najzraniteľnejším krajinám vyrovnať sa s čoraz častejšími klimatickými katastrofami. "Každá krajina, mesto, finančná inštitúcia a spoločnosť musia prijať plány na dosiahnutie nulových emisií do roku 2050 - a začať ich realizovať okamžite," povedal s tým, že musia zároveň stanoviť jasné krátkodobé ciele. Emisie by sa mali podľa Guterresa do roku 2030 každoročne znížiť o 7,6 percenta, aby bolo možné dosiahnuť tento cieľ. V roku 2020 sa emisie v dôsledku obmedzení spojených s koronavírusovou pandémiou znížili o rekordných sedem percent, uviedol šéf OSN tento týždeň.
Po koronavírusovej pandémii majú podľa neho štáty šancu, svoju ekonomiku a spoločnosť budovať ekologickejšie, čo sa však podľa neho zatiaľ nedeje. Krajiny G20, ktoré sú zodpovedné za najväčší podiel znečistenia emisiami oxidu uhličitého (CO2), vynakladajú vo svojich záchranných balíkoch o 50 percent viac financií na odvetvia spojené s fosílnymi palivami ako na tie, ktoré produkujú omnoho menej škodlivín. "Je to neakceptovateľné," kritizoval takýto prístup a upozornil, že takýto prístup zaťaží budúce generácie a zničí planétu.
Novozvolený prezident USA Joe Biden v sobotu prostredníctvom videospojenia zopakoval, že Spojené štáty sa počas jeho mandátu znova pripoja k parížkej dohode. "Spojené štáty sa k parížkej dohode opäť pridajú v prvý deň, keď nastúpim do úradu," vyhlásil. Podotkol, že počas prvých 100 dní vo funkcii chce usporiadať klimatický summit s účasťou najvýznamenších svetových hospodárskych mocností. Jeho budúca administratíva plánuje uhlíkovú neutralitu dosiahnuť najneskôr do roku 2050.
USA sú prvou krajinou, ktorá sa rozhodla od tejto dohody odstúpiť - rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa nadobudlo účinnosť 4. novembra 2020. Medzi účastníkmi online summitu sú aj britský premiér Boris Johnson, čínsky prezident Si Ťin-pching a francúzsky prezident Emmanuel Macron.
