Lokalita je situovaná v severnej časti katastra obce Radošovce. "Tu sa nachádza sídelná terasa Kováloveckého potoka, ktorá má vhodné podmienky na osídlenie pre dobrú dostupnosť k vode i výhľad na okolie," informoval Grznár.
Archeológovia Slovenského archeologického a historického inštitútu zachytili celkovo 11 archeologických objektov, v ktorých sa nachádzalo veľké množstvo archeologického materiálu. Išlo najmä o sídliskové, ťažobné a zásobné jamy využívané pravekými ľuďmi na skladovanie obilia. Okrem neho sa narazilo aj na rozsiahly hliník, ktorý slúžil na ťažbu hliny.
"Hlinu vedeli naši predkovia využiť na výrobu nádob, drobných predmetov i stavbu stien domov. Počas výskumu sa našlo veľké množstvo archeologického materiálu, najmä keramiky, ale i hlinených závaží používaných v tkáčskych stavoch. K najcennejšiemu nálezu patrí objav bronzovej ihlice," doplnil Grznár.
Nálezy archeológovia predbežne spájajú s kultúrami popolnicových polí mladšej doby bronzovej, konkrétne s obdobím velatickej kultúry v období 1250 až 1000 rokov pred naším letopočtom. Jej nositelia, pre ktorých bola typické budovanie mohýl, osídlili v rámci Slovenska viacero známych lokalít, ako Ducové, Pohanská či Devín.
Zároveň je to jedna z kultúr, ktorá mala dosah aj na svetové dejiny. "Podľa niektorých názorov sa nositelia velatickej kultúry zúčastnili na sťahovaní národov bronzovej doby. Útoky tzv. morských národov vo východnom Stredomorí mali na svedomí zničenie Kréty, mykénskej civilizácie i boje s Egyptom," uviedol Grznár.
