Podľa agentúry Interfax o tom informovala tlačová služba arménskeho ministerstva obrany. Spresnila, že azerbajdžanské jednotky podnikli útok na osady Mec Taglar a Chcaberd ležiace na juhu Karabachu. Ministerstvo spresnilo, že jednotky armády neuznanej Náhornokarabašskej republiky podnikajú primerané opatrenia proti postupu azerbajdžanských síl.
Predstavitelia Karabachu predtým v sobotu obvinili Azerbajdžan z porušenia mierovej dohody, ktorá začiatkom novembra ukončila šesť týždňov tvrdých bojov o Náhorný Karabach, informovala agentúra AP. AP vo svojej správe citovala karabašské zdroje, podľa ktorých azerbajdžanská armáda podnikla v piatok neskoro večer útok v okrese Hadrut na juhu Karabachu. Zranenia pri ňom utrpeli traja príslušníci karabašskej armády.
Azerbajdžanské úrady zatiaľ nevydali k tvrdeniam arménskej strany nijaký komentár. Podľa agentúry AP arménska strana informovala, že v sobotu došlo k ďalším provokáciám zo strany azerbajdžanských vojakov, a to na juhu Náhorného Karabachu. O incidente v okrese Hadrut bolo informované aj Rusko, ktoré má podľa mierovej dohody z 10. novembra monitorovať dodržiavanie prímeria v Karabachu. Rusko následne vyzvalo všetky strany konfliktu, aby sa okamžite vrátili k rešpektovaniu režimu úplného prímeria.
Náhorný Karabach leží v Azerbajdžane, ale od skončenia separatistickej vojny v roku 1994 bol pod kontrolou síl tamojších Arménov podporovaných vládou v Jerevane. Spomínaná vojna de facto ponechala Náhorný Karabach a podstatnú časť okolitého územia v arménskych rukách. Za 44 dní bojov, ktoré vypukli koncom septembra a vyžiadali sa na oboch stranách viac ako 5600 obetí, azerbajdžanská armáda prenikla hlboko do vnútrozemia Náhorného Karabachu a začiatkom novembra tým prinútila Arménsko, aby prijalo mierovú dohodu, podľa ktorej Azerbajdžan získal späť väčšinu regiónu spolu s okolitými oblasťami.
Azerbajdžan toto svoje víťazstvo oslávil vo štvrtok vojenskou prehliadkou, na ktorej sa zúčastnil aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Mierová dohoda bola pre Arménov veľkým šokom a vyvolala protesty požadujúce demisiu predsedu vlády Nikola Pašinjana, ktorý však odmietol odstúpiť. Samotný Pašinjan označil mierovú dohodu za trpký, ale nevyhnutný krok, ktorý Azerbajdžanu zabránil v ovládnutí celého Náhorného Karabachu, dodala AP.
