Dojatá mama
Držať syna opäť v náručí bolo pre Idanovu mamu Elisabeth niečo neopísateľne krásne. Aj keď priznáva, že zo začiatku jej nebolo všetko jedno. „Vedela som, čo to obnáša. Zo začiatku som nad tým rozmýšľala, bála som sa, každý deň mi môžu prísť povedať, že môj syn nežije. Každý deň žijete s tým, že sa mu môže niečo stať,“ hovorí starostlivá mama, ktorá je však teraz rada, že z jej chlapca vychovajú chlapa. „Keď sa objavil pred domom, bola som neskonale šťastná. Uvarila som mu jeho obľúbené jedlo - kačicu, knedľu a kapustu. Je super, že je tu. Veľmi sa teším,“ dodáva so slzami v očiach.
Ako som unikol smrti
,,Po dvoch mesiacoch výcviku idú tí vojaci ulicami Izraela zaprisahať sa k Múru nárekov, že budú ochraňovať občanov Izraela a nebudú sa báť položiť život za Izrael. Tam som si všimol človeka, ktorý nás pozoroval. Zrazu sa otočil s autom a dupol na plyn. Ja som stál v tej chvíli vedľa nášho seržanta. Sekundu predtým, ako do nás útočník nabúral, som odstrčil kamaráta, ktorý by inak skončil pod kolesami toho auta. Chalani, ktorí stáli za mnou, nemali také šťastie. Dvoch z nich prešiel. Jeden bol ťažko zranený, 8 mesiacov sa dával z toho dokopy, mal ťažké krvácanie do mozgu. Vtedy v hlave zrazu začínaš chápať, že na tomto svete si musíš dávať pozor, lebo ľahko môžeš prísť o svoj život. Musíme na seba dávať stále pozor, ale i jeden na druhého dávať stále pozor! Keď sa otočíš niekomu chrbtom, nikdy nevieš, či niekto z muslimov, ktorí nemajú radi vojakov, zrazu nezaútočí. Lebo pre nich je to česť zabiť vojaka."
Izraelská armáda v číslach
170-tisíc vojakov v aktívnej službe
465-tisíc vojakov v zálohe
1 650 tankov
469 stíhačiek
91 bojových vrtuľníkov
