Po 1,5 roku však konečne dostal povolenie navštíviť rodinu. Dojímavé stetnutie mamy a jej milovaného syna vháňa slzy do očí.
Idan sa narodil v Izraeli, no svoje detstvo prežil v Bratislave. Okrem slovenského má aj izraelské občianstvo po otcovi. A práve to z mladého chlapca prakticky zo dňa na deň spravilo vojaka. „V Izraeli je povinná vojenská služba. Mohol som pred tým utekať, ale povedal som si, že pôjdem, môžem získať nové zážitky do života, spoznať nových ľudí,“ začína svoje rozprávanie Idan s tým, že jeho služba izraelskej armáde potrvá 2 roky a 8 mesiacov. „Chodia tam chlapi z celého sveta, ktorí sú Židia a chcú pomôcť krajine,“ vysvetľuje a dodáva, že jeho výcvik trval 8 mesiacov a dnes má v armáde úlohu snajpera.
Nebezpečenstvo na každom kroku
Podľa Idana majú ľudia skreslené predstavy o Izraeli. Nezúri tam vojna, ale občas musia čeliť útokom šialencov. „Sú ľudia, ktorí s nožíkom alebo so samopalom vybehnú na ulicu a začnú bodať alebo strieľať ľudí,“ opisuje nebezpečné situácie sympatický Bratislavčan. Ako však hovorí, väčšina obyvateľov je veľmi milá a vojakov si doslova rozmaznáva. „Nosia nám jedlo, zavolajú nás do reštaurácie ako poďakovanie za to, čo pre nich robíme,“ hovorí o atmosfére v jeho rodnej krajine. Po viac ako roku v službe, keď bol s rodinou v kontakte len cez sociálne siete, mu však slovenský domov neskutočne chýbal. „Trvalo mi 3-4 mesiace, kým som dostal povolenie ísť na Slovensko,“ spomína s tým, že sa tešil najmä na svoju milovanú mamu.
Slzy v očiach
Na Slovensko pricestoval úplne nečakane a nikomu nepovedal, že príde. Poprosil kamaráta, aby mu pomohol pripraviť prekvapenie pre mamu. „Zavolal jej, že jej nesie nejaké peniaze, išla mu otvoriť a tam som bol ja s kyticou,“ popísal prvé objatie po dlhom čase. Doma strávi asi mesiac a potom sa vráti naspäť odkrútiť si ešte rok. Potom sa však opäť plánuje vrátiť na Slovensko. „Tu som vyrastal, tu mám kamarátov. Ale neplánujem, čo bude po návrate. Čo bude, bude. Každý deň ďakujem za to, že som živý a zdravý,“ dodal snajper izraelskej armády.