Vedeli ste, že také imelo je dokonca liečivé a typický kvet vianočnej ruže v skutočnosti nie je kvetom?
Na Západe si snáď najkrajšie sviatky bez tradičného imela ani nevedia predstaviť, no pravdou je, že táto drevina si už našla svoje miesto aj v našich vianočných príbytkoch. Imelo je opradené množstvom legiend. Staré keltské kmene ho považovali za posvätnú rastlinu, ktorú si vešali v domovoch, aby ich ochránila pred zlými duchmi a odháňala choroby. Traduje sa, že bozk pod imelom zaručí nekonečnú lásku. Imelo do domu prinesie šťastie a hojnosť.
Typická vianočná ozdoba je poloparazitom. Rastie na hostiteľskom strome a rozširujú ju najmä vtáky, ktoré si pochutnávajú na lepkavých bobuliach. Tie sú pre človeka jedovaté, no mladé vetvičky s lístkami sú, paradoxne, liečivé. „Vynikajúce liečivé účinky imela bieleho sú známe už od pradávna. Jeho hlavným liečivým účinkom je, že zmäkčuje a odstraňuje vápenaté usadeniny v cievnom systéme, čím predchádza srdcovým a mozgovým infarktom. Okrem toho reguluje tlak krvi, lieči mužskú a ženskú neplodnosť, epilepsiu, klimaktérium, lieči problémy so štítnou žľazou, rakovinu žalúdka. Nesmú ho však užívať ľudia, ktorí majú nádor na mozgu,“ radí bylinkárka Anna Kopáčová.
Recepty
Čaj ako prevencia infarktu myokardu
1 ČL sušeného imela bieleho zalejeme vriacou vodou, lúhujeme10 minút, precedíme a užijeme raz denne alebo podľa potreby. Užívame 14 dní, nasleduje14-dňová prestávka. Takto môžeme opakovať viackrát. Pozor však, čaj je v kontraindikácii s liekmi na riedenie krvi.
Masť z imela bieleho
Do kastrólika dáme 100 g čerstvých listov imela bieleho a 150 g bravčovej masti. Spolu na miernom plameni popražíme asi 20 minút. Odstavíme, prikryjeme a necháme 24 hodín odstáť. Potom prihrejeme a cez gázu precedíme, pridáme 10 g včelieho vosku, zamiešame, aby sa vosk rozpustil a nalejeme do vhodných nádobiek. Masťou z imela potierame ťažko sa hojace rany, vredy a ekzémy.
Vždyzelenú cezmínu poznáme najmä ako súčasť nádherných vianočných dekorácií. Malé červené bobuľky a krásne vyrezávané listy spestria nejeden vianočný venček, girlandu či svietnik. Tento neopadavý krík sa najmä na Západe s obľubou využíva ako živý plot, podobne ako u nás napríklad tuje. Cezmína dokáže okolo pozemku vytvoriť nepriepustný a hustý obranný val, cez ktorý sa nedostanú zvierací záškodníci a výnimočné sú aj jej unikátne protihlukové vlastnosti.
Sýtočervené bobule zostávajú na drevine celú zimu až do jari, vďaka čomu tento živý plot v kontraste so zasneženou krajinou ponúka doslova idylický obraz Vianoc. Cezmínu môžete pestovať aj v našich zemepisných šírkach, je pomerne nenáročná. Tento ker má veľmi kvalitné drevo, ktoré ako jediné horí dokonca aj mokré. Cezmín je viacero druhov a medzi najviac odolné v našich podmienkach patrí najmä cezmína ostrolistá.
Snáď najtypickejšou rastlinou milovaných sviatkov, o ktorú sa v decembri potkýname takmer v každom obchode, je vianočná ruža. Prýštec najkrajší, ako znie jej oficiálne meno, pochádza zo Strednej Ameriky. Symbolom Vianoc sa stala najmä preto, že sa krásne sfarbuje práve v tomto období. To, čo sa nám javí ako kvet, sú v skutočnosti iba sfarbené listy.
Okrem typicky červenej nájdeme aj biele, ružové, žlté či oranžové prýštce. Prýštec potrebuje simulovať podobné podmienky, ako má vo svojom tropickom domove. Počas jesene minimálne po dobu 8 týždňov je potrebné zabezpečiť mu aspoň 14-hodinovú úplnú tmu. Potom by sa na rastlinke mali znova objaviť nielen krásne listy, ale aj drobné kvietky.
