Ľudskoprávni aktivisti tento krok označili za porušenie slobody prejavu na demokratickom juhu polostrova a "scestnú stratégiu", ktorej cieľom je vyhovieť severokórejského režimu, píše agentúra AFP.
Návrh legislatívy, ktorá zakazuje zasielanie letákov, pamäťových USB kľúčov či peňazí do Severnej Kórey, podporilo v 300-člennom juhokórejskom parlamente 187 poslancov.
Väčšinou išlo o zákonodarcov vládnucej ľavicovo-liberálnej Demokratickej strany (DMP), ktorej členom je aj úradujúci prezident Mun Če-in. Ten dlhodobo presadzuje ústretovú politiku voči Severnej Kórei s ktorou sa usiluje o dobré vzťahy. Naopak všetci poslanci konzervatívnej opozičnej Strany ľudovej sily hlasovanie bojkotovali.
Za porušenie tohto zákona hrozí trest väzenia do výšky troch rokov alebo pokuta 30 miliónov wonov (zhruba 28.000 dolárov).
Aktivista Pak Sang-hak z organizácie Bojovníci za slobodnú Severnú Kóreu (FFNK), ktorá vykonáva letákové kampane zamerané na KĽDR, vyhlásil, že nový - podľa neho nelegitímny zákon - nebude rešpektovať. Vyhlásil, že FFNK "bude v tejto činnosti ďalej pokračovať," píše AFP.
Pchjongjang dlhodobo ostro odsudzuje juhokórejských aktivistov a severokórejských utečencov, ktorí na jeho územie vypúšťajú teplovzdušné balóny s letákmi kritizujúcimi situáciu v oblasti ľudských práv v KĽDR a severokórejský jadrový program.
Dlhodobo napäté vzťahy medzi oboma kórejskými štátmi sa ešte viac vyhrotili v júni tohto roku. KĽDR v reakcii na neochotu Soulu zastaviť činnosť aktivistov vyhodila do vzduchu budovu spoločného styčného úradu s Južnou Kóreou, ktorý symbolizoval snahy o zmierenie oboch štátov Kórejského polostrova.
Medzikórejské vzťahy ochladli po schôdzke prezidenta USA Donalda Trumpa s Kim Čong-unom vo vietnamskom Hanoji vo februári 2019, ktorá sa skončila bezvýsledne. V patovej situácii sa ocitli aj rokovania o ukončení jadrového programu KĽDR medzi Pchjongjangom a Washingtonom.
