Uviedla to vicepremiérka a ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) počas utorkovej tlačovej konferencie. Zároveň vyzdvihla, že pre bývalú vládnu garnitúru Slovensko prišlo o pol miliardy eur, ktoré sa museli vrátiť Bruselu.
"Pred voľbami som sľúbila, že dáme dokopy eurofondy," pripomenula Remišová s tým, že svoj sľub teraz plní. Podotkla, že eurofondy sa historicky na Slovensku čerpali veľmi zle. "Za programové obdobie 2014 - 2020, kedy k dispozícii máme 15 miliárd eur v eurofondoch, k 21. marcu, kedy sme preberali vládu, bolo vyčerpaných len 4,8 miliardy, čiže necelá tretina eurofondov," podotkla ministerka.
Peniaze, ktoré v posledných rokoch muselo Slovensko vracať do Bruselu (pol miliardy eur), mohli byť podľa Remišovej použité napríklad na opatrenia pre ľudí, na školy, cesty, mohli ísť do regiónov i na sociálne opatrenia.
Ako ministerka vysvetlila, Európska komisia členským krajinám každoročne stanovuje, koľko peňazí sa musí za daný rok vyčerpať. "Keď túto sumu nevyčerpáte, tak sa vám zníži objem peňazí určených pre Slovensko," poznamenala.
"Keby som bol na tlačovej konferencii pani Remišovej, tak mám pocit prenesenej hanby za pani Remišovú," reagoval líder strany Smer-SD Robert Fico na tvrdenia ministerky, že aj pričinením jeho vlád muselo Slovensko za posledné roky vrátiť zhruba pol miliardy eur do Bruselu. Ako dodal Fico, Remišová podľa neho budúci rok neminie z eurofondov nič, pretože nemá nič pripravené. Ako vysvetlil exminister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD), aj v minulom programovom období sa peniaze čerpali hlavne ku koncu obdobia, preto by sa podľa neho vládni predstavitelia nemali vyhovárať na Smer-SD, ale "chopiť sa toho a robiť".
Záväzok na rok 2020 bol, že Slovensko musí vyčerpať 855 miliónov eur. Pri preberaní vlády bolo vyčerpaných podľa Remišovej slov 65 miliónov eur. "Do konca roka nám ostávalo v marci vyčerpať 790 miliónov eur," zhrnula ministerka s tým, že rezort pre naplnenie tohto cieľa zaviedol krízový manažment, a to hlavne v problémových programoch, a odbúraval byrokraciu.
Ako príklad uviedla Integrovaný regionálny operačný program (IROP), ktorý prešiel spod rezortu pôdohospodárstva na MIRRI. "Stav k 1. októbru bol taký, že v IROP zostávalo vyčerpať 109 miliónov eur a v cezhraničných programoch 11 miliónov eur," vyčíslila ministerka s tým, že na čerpanie ostali tri mesiace. Rezort teda okrem zavedenia krízového manažmentu zvýšil aj objem platieb - týždenný priemer predtým tvorili štyri platby, po novom to bolo 250 - a posilnil kontroly verejného obstarávania, čo zrýchlilo procesy.
"Dnes môžem s hrdosťou povedať, že v troch programoch - Európsky fond regionálneho rozvoja, Kohézny fond a Európsky sociálny fond - neprepadne ani jediné euro, ani jediný cent," vyzdvihla ministerka s tým, že jediný otáznik je pri Fonde rybného hospodárstva, kde rokovania s EK stále prebiehajú. Aj tu je snaha, aby peniaze neprepadli.
Ako v reakcii pre TASR uviedol bývalý poradca Remišovej predchodcu Richarda Rašiho - Martin Dorčák (obaja Hlas-SD), ministerke buď nejde okrem riadenia informatizácie ani matematika, alebo zámerne klame. "Dekomitment v programovom období 2014 - 2020 bol zatiaľ 150 miliónov eur. Väčšina z týchto peňazí bola z tzv. 'Plavčanových' výziev v hodnote 600 miliónov eur. Tri štvrtiny týchto peňazí sme však zachránili v minulom roku," spresnil Dorčák.
Podľa neho by si Remišová mala uvedomiť, že šéfkou rezortu je už deväť mesiacov a nemôže sa donekonečna vyhovárať na bývalú vládu. "Pýtam sa, prečo nezverejnila, aký budeme mať dekomitment v tomto roku, ktorý pôjde na jej vrub," podotkol Dorčák s tým, že Remišová zrušila alebo pozastavila desiatky projektov, ktoré sa mali tento rok čerpať, a to len preto, aby mohla očierňovať svojich politických oponentov. "Za veľmi vážne tiež považujeme personálne čistky - od sekretárok po generálnych riaditeľov. Prepúšťa odborníkov a prijíma ľudí, z ktorých mnohí sú previazaní na stranu Za ľudí," uzavrel Dorčák.
