Zhodli sa na tom odborníci počas utorkovej verejnej diskusie o európskej finančnej pomoci.
Medzi základné problémy vysokých škôl patrí nulové prepojenie s biznisom, slabá internacionalizácia škôl a nedostupnosť rektorských či dekanských miest pre ľudí z praxe. "To je nezdravé v systéme, úplne choré. Toto potrebujeme zmeniť. Len financovanie nám nepomôže, potrebujeme zmeniť systém riadenia škôl," zdôraznil počas debaty Vladimír Šucha, poradca na Generálnom riaditeľstve Európskej komisie pre vzdelávanie, mládež, šport a kultúru.
Najdôležitejšie podľa neho je odstránenie fragmentácie financovania vysokých škôl a zredukovanie počtu inštitúcií, ktoré zasahujú do výskumu a vývoja. "Ak sa nepustíme do základnej reformy, o štyri roky tu budeme sedieť a kvíliť nad tým, kde sa nachádzame ako krajina v svetových rebríčkoch. Ak nehodíme granát do využívania štrukturálnych fondov, tak budeme o štyri roky plakať, že máme len 2,5-percentné čerpanie štrukturálnych fondov na vedu a výskum, ako máme teraz," zdôraznil Šucha.
Plán obnovy treba preto podľa neho vnímať ako obrovskú príležitosť a nastaviť školstvo na pozitívny vývoj.
Podľa Petra Balíka, generálneho riaditeľa sekcie inovácií z ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie je potrebné reformu nastaviť tak, aby došlo k integrácii vysokých škôl. Obsahom pripravovanej reformy školstva by mala podľa neho byť aj snaha o vytváranie konzorcií, teda spolupráce medzi univerzitami, priemyslom a podnikmi.
Štátny tajomník ministerstva školstva Ľudovít Paulis preto nevylúčil ani znižovanie počtu univerzít. "Zámerom reformy je aj koncentrácia zdrojov, univerzít, aby došlo k vytvoreniu excelentných tímov," naznačil Paulis.
Upraviť by sa mal aj vzorec na financovanie vysokých škôl. Rezort chce, aby sa pri výške financií určených škole bral ohľad aj na počty a kvalitu publikovaných prác či výstupov pedagógov.
Na to, aby členské štáty získali podporu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, musia vypracovať národné plány podpory obnovy a odolnosti, v ktorých stanovia svoje programy reforiem a investícií do roku 2026. Cieľom európskeho plánu obnovy je finančná podpora na zintenzívnenie verejných investícií a reforiem v období po kríze spôsobenej pandémiou COVID-19.
