Presedel tam takmer 9 rokov a stále je ešte v podmienke. Doma v tokajskej oblasti, kde mu prischla prezývka zemplínskeho kráľa a nechá sa oslovovať aj sir, už podniká kroky, aby očistil svoje meno... Novému Času čo-to prezradil.
Bývalý policajt a boxer vraj na slobode veľa ešte nestihol urobiť. "Nebol som ani bratovi pri hrobe, lebo zasiahla vyššia moc, pandémia, ale ja som sa nezmenil. Nebol som zlý, som rovnaký. Veľmi som si toho neužil, lebo toľko ma postretlo sklamaní, že som som zúfalý z toho, čo som zanechal a čo, teda torzo alebo nič, zostalo!" vraví Vareha, ktorý už nechce zažiť to, aby mu všetko a aj to najzákladnejšie musel vždy niekto schvaľovať, ako tomu bolo v cele.
"Mne to pripomína situáciu, že som vypadol zo sveta. Odišiel som v roku 2010 a koncom vlaňajška som sa vrátil. To bolo nebo a zem, ľudí som nespoznával, mnohí poumierali... Väzenský režim však zabezpečoval všetko - stravu, pokoj i pohodlie. Vonku sa sám pýtam, keď vstanem, čo budem robiť. Povinností je veľa. Na náramok som si však zvykol, mohli by ho dávať viacerým prepusteným. Ja už mám štvrtý, lebo z nejakých dôvodov sa lámali a kazili. Tri boli na nohe a teraz mám na ruke ako hodinky. Často ani nepípali, hoci bývam prakticky na hranici s Maďarskom a chodievam aj do svojich vínnych pivníc," spomenul tento bývalý veľkopodnikateľ.
A z čoho žije? "Mám policajný dôchodok, ktorý zvýšili na 309 eur a ostatné, čo som mal, je prakticky fuč, zničené, zlikvidované. Mal som desiatky hospodárskych dvorov, dnes zostali základy. Je to džungľa! Každý sa usmieva a moje trestné oznámenia vyšli navnivoč. Ale žijem, mám dobrých kamarátov, ktorí mi drobnými pomôžu. Každopádne však chcem očistiť svojej meno. Je to dlhodobý cieľ, no pracujem na žalobách a náhradách škody. Veď keď si spomeniem, koľko daniarov ma vlastne doslova mučilo... A tí, čo ma dali dole, sú teraz dnu! Rád by som sa ich teraz opýtal, ako sa im darí," načrtol Vareha, o ktorom sa chystá nielen film, ale píše aj kniha.
Prezradil toto: "Je to v štádiu riešenia, no viac ma teraz trápi to, že som sa ocitol v spomínanej džungli. Je nie som zlodejom, či daňovým podvodníkom, ale obetným baránkom. No ako zemplínsky kráľ som sa vrátil z vyhnanstva, pričom nie je to dobrý pocit, lebo začínam nový život od základov." Podnikania sa však nevzdáva, lebo by vraj bolo hriechom nevyužiť jeho skúsenosti. "Viem poradiť a pripravujem sa s priateľkou aj na lykožrútov. Chystáme bažantiu farmu, lebo v sklade máme lykožrútov ešte z roku 2010. Je to sypká zmes, ktorou nakŕmime bažanty. Lykožrút je stále aktuálny! Nikto mi to nechcel veriť, musel som pre to aj sedieť, no je to biokrmivo 21. storočia."
Ako Vareha na záver naznačil, zatiaľ má len ten problém, že na naštartovanie podnikania potrebuje peniaze. "Mňa jednoducho okradli, zmizli mi účty v bankách. Nešlo o exekúcie, ale moje trestné oznámenia berú ako rozprávky..." Oslavy roka na slobode však príliš nechystá. "Hlavne, že som vonku. Som abstinentom, nefajčím, ale na druhej strane moje kvalitné vína v tokajských pivniciach stihli dozrieť," dodal aj s úsmevom Vareha.
