Novozvolený prezident USA Joe Biden, ktorý zvíťazil v novembrových voľbách, signalizoval, že po štyroch napätých rokoch za pôsobenia Trumpa je ochotný vrátiť sa k diplomacii s Iránom.
"Niektorí ľudia vravia: Ste prehnane nadšení z príchodu pána Bidena. Nie, nie sme, ale sme veľmi šťastní, že vidíme Trumpa odchádzať," povedal Rúhání na zasadnutí kabinetu vysielanom v televízii. "Vďaka Bohu, toto sú jeho posledné dni," dodal Rúhání a označil Trumpa za "tyrana", "najspurnejšieho prezidenta, málo rešpektujúceho zákony" a za "teroristu a vraha".
Zbor voliteľov potvrdil Bidena za budúceho prezidenta Spojených štátov v pondelok 14. decembra, hoci úradujúci prezident Trump stále odmieta prijať porážku vo voľbách. Oficiálne odovzdanie moci sa uskutoční 20. januára, keď Biden zloží slávnostnú prísahu.
Napätie medzi Teheránom a Washingtonom sa počas Trumpovho pôsobenia v úrade prudko zhoršilo, keďže jeho administratíva sa snažila viac spojiť Izrael a krajiny Perzského zálivu, aby spoločne uplatňovali tvrdú politiku voči Iránu.
Trump v roku 2018 stiahol Spojené štáty z historickej jadrovej dohody s Teheránom a znovu proti nemu jednostranne zaviedol sankcie. V januári Trump nariadil nálet pri letisku v irackej metropole Bagdad, ktorý usmrtil vysokopostaveného iránskeho generála Kásema Solejmáního a vyvolal odvetné iránske letecké útoky zacielené proti americkým vojakov v Iraku.
"Trump nám vytváral prekážky pri nákupe vakcín proti ochoreniu COVID-19. To ukazuje, že tento človek nemá žiadne morálne ani ľudské zásady," povedal Rúhání.
Irán je zo všetkých krajín Blízkeho východu najťažšie zasiahnutý pandémiou koronavírusu: zaznamenal 52.670 úmrtí z vyše 1,1 milióna prípadov nákazy, ako ukazujú oficiálne údaje.
Očkovacie látky a ďalšie humanitárne dodávky majú byť vyňaté z amerických sankcií. Avšak v praxi je len málo bánk - ak vôbec nejaké - ochotných riskovať transakcie s Iránom pre obavy, že americké súdy im udelia ťažké tresty.
Od Bidenovho víťazstva Rúháního vláda opakovane signalizuje svoju otvorenosť voči nastupujúcej americkej administratíve, aj keď najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí varuje pred nádejami vkladanými do otvárania sa Západu.