Vláda núdzový stav schválila a vyhlásila na konci septembra v zmysle ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Platil aj so zákazom vychádzania a s rôznymi výnimkami. Medzi nimi boli napríklad výnimky na základe negatívneho výsledku testu na COVID-19 v rámci celoplošného testovania.
Otázka predlžovania núdzového stavu nie je úplne jasná, zákon túto možnosť nešpecifikuje. Vyriešiť by to mala novelizácia, o ktorej by mala definitívne rozhodnúť Národná rada (NR) SR vo štvrtok (17. 12.). Otázne je, či koalícia bude mať dostatok poslancov. Na odsúhlasenie novely ústavného zákona je totiž potrebných 90 hlasov. Hlasovanie o novele už raz poslanci preložili pre nedostatok koaličných poslancov v parlamente v súvislosti s karanténou.
Z novely ústavného zákona o bezpečnosti štátu vyplýva, že vláda by mohla vyhlásený núdzový stav opakovane predlžovať najviac o 40 dní. Schváliť to však bude musieť parlament, a to najneskôr 20 dní odo dňa účinnosti predĺženého núdzového stavu. Rovnako by malo plénum rozhodnúť o novele zákona o Ústavnom súde SR. Jej cieľom je doplniť možnosť prieskumu rozhodnutia o predĺžení núdzového stavu Ústavným súdom SR.
V čase núdzového stavu môže štát v zmysle platného zákona obmedziť základné práva a slobody, a to v nevyhnutnom rozsahu na nevyhnutný čas. Vláda ho môže vyhlásiť, ak došlo alebo bezprostredne hrozí, že dôjde k ohrozeniu života a zdravia osôb, životného prostredia alebo k ohrozeniu značných majetkových hodnôt. Najdlhšie môže v zmysle zákona trvať 90 dní.
Núdzový stav v súvislosti s pandémiou vyhlásila vláda už dvakrát. Prvýkrát to bolo pri prvej vlne na jar. Kabinet ho vtedy vyhlásil 16. marca, trval do polnoci zo soboty na nedeľu 14. júna. Týkal sa iba zdravotníctva. Mimoriadna situácia, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca, trvá naďalej.
