Do ich rodín totiž pribudol nový člen, s ktorým budú tráviť prvé Vianoce. Zaujímalo nás preto, či sú už teraz rozhodnutí, že prenesú niektorú sviatočnú tradíciu zo zvojho detstva aj do súčasnosti a odovzdajú ju svojim detičkám.
Barbora Krajčírová (34) so synom Kristiánom (5 mes.)
Ako si spomínate na Vianoce v detstve? Čo z nich by ste preniesli do súčasnosti, aby to zažil aj váš synček?
Sme tri sestry a ja som z nich najmladšia. Určite ich museli rodičia dlho prehovárať, aby mi neprezradili všetky tajomstvá. Špeciálne asi boli v tom, že sme chodievali za babkou do Prešova, ktorá úžasne navarila a napiekla. Nebolo to o darčekoch, pretože sme dostali dva-tri a veľmi sme sa z nich tešili. Detské Vianoce sú to najkrajšie, čo môže človek zažívať, tak by som z nich najradšej preniesla všetko. Mám desaťročnú dcérku Amiu, ktorá už asi tuší, ako to je, ale teraz sa musíme zase všetci snažiť, aby malý prežíval to čaro Vianoc čo najdlhšie a tie zázraky, ktoré sa vedia diať.
Bol nejaký darček, ktorý ste ako dieťa túžili dostať?
Jedny Vianoce sme dostali počítač a všetky tri naraz sme odpadli. (smiech) Nebola to vtedy vôbec samozrejmosť a urobil nám radosť všetkým doma na veľa rokov.
Čo nesmie chýbať na vašom štedrovečernom stole?
Tým, že sme chodievali do Prešova, máme v menu východniarske špeciality ako napríklad kapustnicu a bobáľky, to je jedlo môjho detstva. Už neviem koľké Vianoce si hovorím, že sa ich musím naučiť robiť, lebo to nie je úplne ľahké. Manžel je zvyknutý na klasiku, rybu so šalátom. Myslím si ale, že na štedrovečernom stole by nemalo chýbať to, čo si reálne napečieme. Pečenie pred sviatkami je taká naša tradícia. ktorú dodržiavame. Milujem tú sladkú, typicky vianočnú vôňu, ktorá sa šíri po celom byte. Kým nebol ešte na svete Kristiánko, obiehali sme mojich aj manželových rodičov, teraz to asi kvôli pandémii nebude ľahké. Pevne ale verím, že sa stretneme pri jednom stole. Mohli by všetci prísť tieto Vianoce k nám. (smiech)
Budú to vaše prvé sviatky so synčekom. Na čo sa najviac tešíte?
Teším sa, keď Kristiánko vyrastie, bude chodiť, rozprávať a vypytovať sa, kedy príde Ježiško, ako nosí tie darčeky, bude sa strachovať, či dostatočne poslúchal, aby si niečo našiel pod stromčekom. Už som si to zažila pri Amii a bolo to kúzelné. Teším sa najmä z toho, že naše deti vidia, že rodiny sa majú stretávať. To je základ toho, aby keď budú dospelí vedeli, že na Vianoce majú prísť za rodičmi a tráviť sviatky spolu s rodinou.
Čo želáte čitateľom Nového Času?
Hlavne želám veľa zdravia. Myslím si, že v posledných mesiacoch sme sa všetci presvedčili, že zdravie je alfa omega všetkého. Ďalej želám veľmi veľa tolerancie, a aby sme si tiež nemysleli, že keď je problém v inej domácnosti, tak sa nás to netýka. Pandémia nám ukázala, že by sme sa mali viac starať aj o druhých.
