Do ich rodín totiž pribudol nový člen, s ktorým budú tráviť prvé Vianoce. Zaujímalo nás preto, či sú už teraz rozhodnutí, že prenesú niektorú sviatočnú tradíciu zo zvojho detstva aj do súčasnosti a odovzdajú ju svojim detičkám.
Ján Ďurovčík (49) s manželkou Barborou (25) a synom Jankom (3 mes.)
Ako si spomínate na Vianoce v detstve? Čo z nich by ste preniesli do súčasnosti, aby to zažil aj váš synček?
Ján: Vždy sme mali rituál, keď otec zvonil, že ide Ježiško. Najsmiešnejšie je, že to robí ešte stále, aj keď budem mať 50 rokov. (smiech) Zazvoní a povie: „Čo nám Ježiško nadelil?“ Na čo vždy prekvapivo a udivene zhíkneme ,jéj´ a tešíme sa spolu. Každé Vianoce trávim s rodičmi a vždy som na Štedrý večer prišiel domov, aj keď som bol v Tokiu, pretože pre našich je to dôležité. Mal som vždy iné Vianoce než ostatné deti, lebo doma sme dostávali darčeky o deň skôr. Na Štedrý večer sme chodili totiž k jednej babke a na druhý deň k druhej. Ďalší rok sa to vymenilo. Určite teda zachovám to, že celá rodina by sme sa mali stretnúť pri slávnostnom stole. Budem sa snažiť zvoniť na zvonček ako môj otec. Samozrejme, chcem zachovať aj tradície, ktoré do rodiny prinesie Barbora.
Barbora: My sme sa ako malé deti chodili prejsť vždy s bratom a ocinom pred večerou von. Mama zatiaľ chystala jedlo a keď sme prišli k stolu, darčeky už boli pod stromčekom. Vždy sa modlíme a potom sa ide večerať. A keď dojeme, rozbaľujeme darčeky a potom spolu pozeráme rozprávky. Chcela by som, aby maličký Janík zažíval len radosť a tiež vnímal ten pokoj na Vianoce, To sa mu budeme snažiť zabezpečiť.
Vždy trávite Vianoce vo vašich rodných Michalovciach?
Ján: Vždy. Až keď sme sa Barborou zobrali, išli sme najprv k mojim rodičom a potom k jej. Veľmi by som chcel, aby sme tieto sviatky strávili všetci spoločne na chate. Verím, že to sa podarí, je to môj sen.
Kto bude variť?
Ján: U Barbory je hlavným a jediným kuchárom mama a u nás doma varia obaja rodičia. No a musím pochváliť Barboru, ktorá varí úplne fantasticky. Takže budú variť asi všetci. (smiech)
Čo nesmie chýbať na vašom štedrovečernom stole?
Ján: Rokmi sme si s bratom vyselektovali, čo chceme jesť, lebo nám bolo ľúto mamy, že varila zbytočne veľa. Čo nutne potrebujeme, je rôsolová polievka s klobásou a bobaľky. Je to niečo medzi hubovou polievkou a kapustnicou a jedáva sa poväčšine na východe. Rôsolová polievka je pre nás proste absolútny základ, alfa omega a v podstate už nepotrebujeme nič. Všetko ostatné už nie je také podstatné. Aj z koláčov nám stačí griláž. Vtedy som šťastný a nič iné nechcem.
Barbora: Určite nesmie chýbať kapustnica a kapor. Mojím obľúbeným jedlom je rybie filé na prírodno a k tomu šalát. Milujem sladké, takže sa teším na koláčiky, na oblátky s medom a cesnakom.
Budú to vaše prvé sviatky so synčekom. Na čo sa najviac tešíte?
Ján: Teším sa na to, keď už bude trošku viac vnímať, teraz je ešte maličký. Najväčšie očakávania mám z toho, keď budem cítiť, že ma spoznal a povie tata. Toto keď sa udeje, budem neskutočne šťastný.
Barbora: Keďže budú prvé, tak budú zrazu úplne iné, neviem to ani opísať. Mám rada vianočnú atmosféru, keď sme všetci spolu a užívame si chvíle v kruhu rodiny. Vtedy akoby sa zastavil čas. Nedávno sme sa rozprávali, že sa teším na to, keď bude mať Janko dva alebo tri roky a bude už čakať, čo mu prinesie Ježiško. Ale tento rok to bude jedinečné - prvykrát s nami bude pri stromčeku maličký. Stačí, keď sa usmeje a už nám nebude nič chýbať.
Čo želáte čitateľom Nového Času?
Ján: Musíme si zachovať tú obyčajnú ľudskú múdrosť, lebo mám pocit, že nám všetkým preplo. Mali by sme popremýšľať, čo sa vlastne deje, a zachovať si zdravý rozum na to, aby sme to prežili, lebo strácam vieru v to, či sme sa náhodu nezbláznili.
Barbora: Nech sme všetci zdraví a nech prejde táto pandémia. Užite si spolu doma sviatočnú pohodu v kruhu vašich najbližších a buďte k sebe dobrí a prajní.
