Spájajú sa jej totiž s tragédiami, ktoré čaro Vianoc v rodine navždy poznačili smútkom. Na Vianoce svojho detstva, aj na tie muzikantské, a na sviatky bez svojich najbližších si speváčka zaspomínala v rozhovore pre Nový Čas Nedeľa.
Keď sa v spomienkach vraciate do detstva, čo sa vám vynorí v pamäti v súvislosti s Vianocami?
Spomienok je veľa. Začala by som takou smutnejšou. Rodičia boli strašne chudobní ľudia, ale stromček sme mali vždy nádherný, až po plafón. Zdobili ho kockovým cukrom, ktorý balili do staniolu. My deti sme videli, akí sú utrápení, otec bol mĺkvy, mamička poplakávala, lebo nemali pre nás darček. Boli sme tri deti – najstarší Imrich zomrel pred dvomi rokmi, brat Alexander žije v Austrálii a ja som najmladšia. Utešovali sme rodičov, že nám to nevadí. Vedeli sme sa tešiť aj keď sme dostali čo i len jeden štolverk.
Ktoré z tradícií ste v rodine dodržiavali?
Všetci sme sa zišli pri stole. Začínali sme modlitbou - Otčenášom, spievali sme koledy. Otecko ako hlava rodiny vždy poďakoval, že sme ešte spolu. Jedlo bolo skromné, na stole však nechýbali vianočné oblátky s medom a s cesnakom. Chodievali sme na polnočnú omšu. Mamička mala problémy s nohami, tak ona zostala doma, ale my tri deti a otecko sme išli. Keď bol sneh, tešili sme sa ešte viac. Pamätám sa na jedny Vianoce, ktoré boli výnimočné. Išli sme na polnočnú a začalo snežiť. Celý deň nič, a zrazu sneh. Bývali sme na Obchodnej ulici v centre Bratislavy. Mali sme veľkého vlčiaka a toho zapriahli do saní a ťahal ma po celej ulici až ku kostolu. To si ani neviete predstaviť toho kriku, smiechu, tej radosti!
