Náhla výzva deň po prieskume
Premiérova výzva na demisiu Sulíka prišla deň po tom, čo prieskum nameral jeho hnutiu OĽaNO 11 %, čo je rekordný prepad od parlamentných volieb, keď získali 25 %. „Zo strany premiéra to ale bolo neúprimné. Z ústavy mu totiž vyplýva, že môže navrhnúť hlave štátu odvolanie ktoréhokoľvek člena vlády. Mohol zájsť za pani prezidentkou a nechať ho odvolať. Bolo to asi pod vplyvom emócií a nemyslel to vážne. Po takýchto slovách však nie je rozpad koalície nemysliteľný,“ skonštatoval politológ Radoslav Štefančík.
Čo by sa stalo, keby Sulík odišiel?
1. Sulíka by na poste ministra mohol nahradiť niekto iný z SaS.
2. SaS by to mohla vyhodnotiť tak, že by odišla z koalície - majú len 13 poslancov, čo by znamenalo, že koalícia má väčšinu - 82 hlasov a mohla by ďalej vládnuť bez SaS. Stratila by ústavnú väčšinu.
3. K SaS by sa pri odchode z koalície mohli pridať ďalší poslanci a Matovičov kabinet by to nemusel ustáť - rolu by tu hrala prezidentka či vôľa poslancov na predčasné voľby.
Prečo hnutiu Oľano rekordne klesajú preferencie?
1. Korona a prísne obmedzenia
Prudký pokles preferencií odborníkov neprekvapuje. Skôr naopak, podľa nich je v súčasnej situácii úplne pochopiteľný. „Vláda musí prijímať veľmi nepopulárne opatrenia a OĽaNO je najdôležitejším článkom vlády. Takže bolo by až prekvapivé, keby následne nedošlo k poklesu preferencií tejto strany,“ hovorí politológ Tomáš Koziak.
2. Matovičova komunikácia
Nie je tajomstvom, že premiér Igor Matovič je veľmi impulzívny a vždy narovinu povie, čo si myslí. Častokrát si vylieva srdce na facebooku a cez médiá, pričom neraz brojí proti koaličným partnerom aj prezidentke, za čo býva ostro kritizovaný. „Matovič komunikuje chaoticky a má osobnostné charakteristiky, s ktorými sa časť voličov prosto nestotožňuje,“ myslí si politológ Grigorij Mesežnikov. „Kritizovať prezidentku je obrovská chyba, lebo je ďaleko najpopulárnejšia politická osobnosť na Slovensku. Toto mu určite takisto uberá preferencie a aj celej strane,“ dopĺňa Koziak.
3. Chaotickosť opatrení
Verejnosti sa nepáči ani prijímanie protipandemických opatrení, ktoré sú častokrát protichodné a menia sa zo dňa na deň. Bežní ľudia majú niekedy problém vyznať sa v nich. „V tomto táto vláda a predovšetkým premiér veľmi zlyháva. Komunikácia je často protichodná,“ vraví Koziak. Nedávno sama prezidentka vyzvala premiéra, aby prenechal manažovanie krízy niekomu inému.
4. Presun k Sulíkovi
Kým premiér sa netají tým, že je za prísne obmedzenia, jeho koaličný partner Richard Sulík hľadí viac na ekonomické dopady a od začiatku nesúhlasí so zatváraním gastroprevádzok. „Je evidentné, že v súperení o voličov stredopravej orientácie víťazí Richard Sulík, ktorý komunikuje umiernenejšie a pokojnejšie. Takéto správanie očividne vyvoláva pozitívnejšiu odozvu,“ uvádza Mesežnikov.
5. Ostalo len jadro voličov
Pred februárovými parlamentnými voľbami malo hnutie OĽaNO len niečo okolo 6 - 7 %. „Vo voľbách však došlo ku kumulatívnemu efektu, kde bolo jadro voličov strany OĽaNO doplnené ľuďmi, ktorí neboli predtým jej voličmi, len ju považovali za najdôveryhodnejšiu z hľadiska prísľubov o boji proti korupcii a vnímali ju ako jediný subjekt, ktorý môže poraziť Smer. Takže tam sa to nabalilo na 25 % a bolo jasné, že podpora je veľmi situačná,“ uzatvára Mesežnikov s tým, že je ťažké predpokladať, či OĽaNO ešte viac klesne alebo stúpne. Podľa jeho slov bude záležať na vývoji politickej situácie.