V skutočnosti však článok pochádza ešte z decembra 2009 a je zhrnutím ankety 16 lekárov, ktorých sa denník pýtal, či sa nechajú zaočkovať proti prasacej chrípke. S novým koronavírusom a ochorením COVID-19 nesúvisel. TASR na dezinformácie upozorňuje v spolupráci s tlačovou agentúrou AFP.
Zavádzajúci príspevok zdieľalo viac ako 650 používateľov Facebooku. Príspevok uverejnený na súkromnom profile 14. decembra 2020 obsahoval snímku článku denníka SME s vyznačeným odsekom, v ktorom sa píše: "BRATISLAVA. Lekári sa očkovať proti novému vírusu sezónnej chrípky nenechajú, radšej podpíšu reverz. Väčšina oslovených očkovacej látke nedôveruje."
Napriek tomu, že citovaná pasáž priamo spomína "nový vírus chrípky" a nie nový koronavírus, text v kombinácii so snímkou bol zdieľaný tak, aby vytváral dojem súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 a odrádzal ľudí od očkovania proti tejto chorobe. V skutočnosti bol predmetný článok v denníku SME zverejnený už 8. decembra 2009, pred viac ako 11 rokmi, a týkal sa vírusu chrípky H1N1, ktorý spôsoboval ochorenie v bežnej reči nazývané prasacia chrípka.
Toto ochorenie sa objavilo u človeka prvýkrát na jar 2009 a rýchlo sa rozšírilo po celom svete, pričom podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) usmrtilo za prvý rok viac ako 18.000 ľudí. O pandémii prasacej chrípky zverejnil informácie aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR).
Denník SME v decembri 2009 uverejnil anketu medzi 16 lekármi, z ktorých by sa proti vírusu H1N1 dali zaočkovať iba traja. Ostatní mali na očkovaciu látku alergiu, obávali sa nežiaducich účinkov alebo tvrdili, že vakcína nie je dostatočne odskúšaná. To, že sa pôvodný článok týkal prasacej chrípky, bolo spomenuté aj priamo v nadpise v článku z roku 2009. Ten bol však z príspevku zdieľanom na Facebooku odstrihnutý.
Agentúra AFP sa spojila s redaktorom denníka SME Jánom Krempaským, ktorý pôvodný článok v roku 2009 napísal. Krempaský, ktorý sa v denníku venuje téme zdravotníctva, v emaile zo 16. decembra 2020 o manipulácii s jeho článkom uviedol: "Vo všeobecnosti sa obyvatelia Slovenska neradi dobrovoľne očkujú. Špecifický prípad je chrípka. Zaočkovanosť voči nej dlhodobo dosahuje len 13 percent. Takýto postoj mali ľudia u nás aj v roku 2009 pri prasacej chrípke."
Krempaský pre AFP tiež povedal, že keď bude pre jeho demografickú skupinu dostupná vakcína proti ochoreniu COVID-19, zaočkovať sa dá. Slovenský infektológ a člen Ústredného krízového štábu Pavol Jarčuška v nedávnom rozhovore pre denník SME povedal, že sa zaočkovať dá hneď, ako to bude možné: "Ja budem prvý, ktorý pôjde. Keby bola vakcína dostupná dnes, tak už dnes sa dám zaočkovať," povedal Jarčuška pre SME.
Podobný názor zastáva aj odborník na tropickú medicínu Vladimír Krčméry, ktorý v relácii Na Telo Plus 3. decembra 2020 povedal, že by sa dal zaočkovať nielen západnými vakcínami, ale aj ruskou vakcínou Sputnik, ktorá je podľa neho tiež bezpečná. Podľa prieskumu Sociologického ústavu SAV realizovaného na vzorke 1000 ľudí by sa proti koronavírusu na prelome októbra a novembra dalo zaočkovať len 26,8 percenta ľudí, ďalších 28,9 percenta nevedelo odpovedať a až 44,3 percenta opýtaných by sa zaočkovať nedalo.
Vlada SR 6. decembra 2020 schválila stratégiu očkovania proti ochoreniu COVID-19. V nej sa explicitne uvádza, že najefektívnejším spôsobom kontroly súčasnej pandémie nového ochorenia COVID-19 je očkovanie. Na to, aby bola dosiahnutá kolektívna imunita obyvateľstva, je potrebné preočkovať viac ako 60 percent populácie.
