Myslí si to predseda európskeho výboru NR SR Tomáš Valášek (Za ľudí). Pre TASR uviedol, že zhruba v apríli ponúkol vedeniu NR SR sumár návrhov, ako postupujú parlamenty vo svete. Ak by sa do ich realizácie pustili skôr, mohlo sa podľa neho predísť napríklad tomu, že koalícia nebola schopná pre karanténu schváliť novelu ústavného zákona o bezpečnosti štátu. Tá má vyriešiť otázku predlžovania núdzového stavu.
"Urobil som si malý prieskum parlamentov, ktoré fungujú, či bruselský, nemecký či iný. A len som naznačil, ako by sme mohli fungovať v núdzových podmienkach," priblížil Valášek. Skonštatoval, že už po prvej vlne pandémie bolo jasné, že za určitých okolností môže dôjsť k neuznášaniaschopnosti parlamentov.
O návrh sa podľa vlastných slov podelil aj s vedením parlamentu. "Ale bez nejakej veľkej odozvy a trochu zapadol prachom. Škoda, lebo keby sme boli niektoré z tých opatrení prijali ešte v čase, keď som ho ponúkol, tak sme mohli byť v situácii, že ľudia môžu dodržať aj karanténu, aj hlasovať. To nie je technicky neriešiteľné," poznamenal. Ako príklad uviedol Európsky parlament, ktorý dokáže fungovať na diaľku, poslanci pracujú z domu v kombinácii videohovoru, emailu a podobne.
Pre TASR priblížil, že v "memorande", ktoré vypracoval, poukázal na viaceré technické otázky. Nešlo podľa neho o nič komplikované, len o vytvorenie možnosti hlasovať a zúčastniť sa na diskusii na diaľku. Poznamenal, že hlasovacie zariadenie môže fungovať v sále či v kanceláriách a podobne. "Myslím si, že záložné plány by boli krásne realizovateľné. Neboli by ľahké ani lacné. Obsahovalo by to dokúpenie technológie, ale mali sme na to približne rok. Už sme to mohli realizovať, keby sme sa do toho vrhli," dodal.
Valášek doplnil, že slovenský parlament však nie je bez nejakého núdzového plánu. Spomenul napríklad to, že aj Ústava SR mu dáva možnosť prerušiť zasadanie na štyri mesiace a fungovať v režime vedenia a výborov.
