Nie každý dokáže spracovať a vyhodnotiť aktuálnu situáciu. Niekto aj krízou prepláva akoby nič. Iný absorbuje všetky negatívne informácie a je z toho depresívny. Dlhodobý stres ale môže zaútočiť na naše zdravie, fyzické aj duševné. Ako to zvládnuť?
Sú na to páky. Samotné slovo zima nás k tomu privedie. Kde je ľad, tam kráčame pomalšie. Ak sme v kríze, potrebujeme ísť pomaly, z minúty na minútu, z hodiny na hodinu, z jedného dňa na druhý. V kríze sa správame presne tak, ako rekonvalescent, ktorý ide od choroby k zdraviu. Po ťažkom zápale pľúc nejdeme predsa behať maratón. Musíme prijať fakt, že ten život je teraz iný.
Prijímam obmedzujúci stav a kladiem si otázku, čo mám urobiť pre to, aby som sa cítil dobre. Keď nenachádzam prostriedky v sebe, hľadám cestu. Zavolám kamarátovi, zaklopem na susedove dvere. Všetko sa začína jednoduchou vecou: pozdraviť sa na ulici. Nepotrebujem zdraviť cudzích ľudí, ktorých nepoznám, stačí, keď pozdravím svojho suseda, s ktorým bývam v bytovke. Napríklad my sme sa dali dokopy v bytovke jednoduchou vecou: začali sme dezinfikovať zábradlia a výťah.
Zrazu z ničoho nič sme začali riešiť veci. Život nám zmenili dve lavičky pod stromom. Keď pozametám na chodbe lístie, ktoré nanosím do vchodu, garantujem vám, že sa pridá aj ďalšia suseda. Nepotrebujem sa spájať s celým svetom, stačí, ak sa spojím so svojím susedom.
Na prelome rokov si ľudia dávajú rôzne záväzky. Budeme tento rok vo svojich predsavzatiach opatrnejší?
Odporúčam nedávať si tento rok predsavzatia, ale prijímať zmeny. A vyťažme z tých zmien to najlepšie pre seba. Predsavzatie nás vždy trošku zväzuje. Vzhľadom na to, že nevieme, čo nás čaká, povedzme si, že v každej situácii, ktorá nastane, v zmene, ktorá príde zvonka, budeme trénovať svoj vnútorný pokoj. To je najzákladnejšia vec. Ľudia vedia iniciovať zmeny, ale nevedia ich prijať, ak ich neiniciujú oni sami.
Ja vnímam celú koronu ako jedno z najlepších období, aké sa nám mohli stať, ak to správnym spôsobom využijeme. Odhalili sa negatívne, slabé veci v rámci systému - systému spoločnosti, komunity, rodiny, aj vášho osobného systému. Zima nám jasne hovorí, kde sú hranice. Aj keď sa môžeme hýbať len v istých hraniciach, ale stále máme možnosť pohybu. To, či to bolo to najlepšie pre teba, zistíš na konci cesty.
Nie každý má guráž meniť veci, niekto sa zmien bojí. Čo by ste takým ľuďom poradili?
Urobte krok a kráčajte! Hlava vám dá riešenie. Ale to riešenie prestane mať hodnotu a silu, ak ho neprepojíte s konaním a nevyskúšate ho. Vezmite si príklad z prírody. Hoci vonku mrzne, procesy pod ľadom pracujú, aj keď ich nevidíme. Po noci príde deň, po zime teplo. Nik z nás nevie, čo sa v najbližšom období udeje. Dôležité je, aby sme zostali v pohybe, lebo pohyb je život. Sme v období tmy.
Mali sme najkratšie dni. Od 21. decembra, keď je najkratší deň a najdlhšia noc, ideme už k svetlu. Keď je svetlo, úplne inak sa prežíva osobný život aj v oslabení. Zažnime vianočný stromček, zapáľme sviečky. V plameni sviečky je veľa symbolov. Oheň je život. Kým žijem, stále mám možnosť, keď umriem, tú možnosť nemám. Možnosť znamená svetlo, ten plameň, ktorý zapaľujeme na adventnom veci.
