Vtedy podľahla zákernej chorobe - rakovine lymfatických uzlín ich jediná milovaná dcéra Timea († 22). Odvtedy sa život manželov Tóthovcov zo Štúrova doslova preniesol na cintorín k jej hrobu. Žiaľ z jej straty je taký bolestný, že nevedia oslavovať ani najkrajšie sviatky v roku. Bez milovanej Timey to nejde.
Obrovský smútok a beznádej vládne v rodine Tóthovcov zo Štúrova aj počas vianočných sviatkov. Tie už šiesty rok trávia na cintoríne pri hrobe jedinej dcéry Timey († 22). Dievča, ktoré chcelo celý život len pomáhať druhým, zomrelo podľa Úradu pre dohľad nad lekárskou starostlivosťou pre chybu gastroenterológa.
„Nemám silu odvtedy niečo sláviť, náš život je pri tom hrobe,“ s plačom zapaľuje sviečku mama Andrea (50). „Nikdy sa s tým nezmierime, nikdy neprestane chýbať. Už je to šesť Vianoc, čo sme bez nej, čo len prežívame a trávime čas pri jej hrobe,“ krúti hlavou nešťastná matka. Dcéra nesmierne chýba aj jej manželovi. „Čo by sme oslavovali? Chceme ho len nejako prežiť,“ s trpkosťou v hlase vysvetľuje otec Tibor (53). „Keď sme tam, máme aspoň trochu pocit, že sme spolu. Že je nám bližšie a že nie je v tej chladnej zemi sama. Že sme spolu celá rodina,“ dodáva so slzami Andrea.
Stopy po mladej vysokoškoláčke sú po celom byte, pri jej fotografii horí sviečka, v srdciach rodičov ostane naveky. „Bola taká dobrá, študovala sociálnu prácu a chcela si urobiť aj špeciálnu pedagogiku. Veľmi túžila pomáhať druhým, také slniečko. Keby bol lekár včas odhalil diagnózu, možno ešte mohla žiť. Mohli sme spoločne osláviť Vianoce a tešiť sa z nadchádzajúcich dní. Teraz žijeme už len pri jej hrobe,“ prehĺta slová Tibor.