Po konjunkcii Jupitera a Saturna sa objavil aj iný, nemenej úchvatný úkaz. Biela dúha zaujala aj lyžiarov na svahu, ktorí s údivom sledovali, ako sa od rozptýlených ľadových kryštálikov odráža slnečná žiara.
Už takmer dva týždne panuje na horách krásne slnečné počasie. V údolí je síce hmlisto a zima, no v nadmorskej výške nad 1 000 metrov svieti slnko. Na vrcholoch, nad juhozápadným obzorom, si tak počas zimného slnovratu - teda 21. decembra ľudia užívali parádny výhľad nielen na konjunkciu, známu tiež ako Betlehemská hviezda, ktorá sa nebude opakovať najbližších 60 rokov, ale aj ďalšie jedinečné úkazy - takzvané halové javy. Pod Skalnatým plesom sa tak mohli lyžiari a turisti tešiť z bielej dúhy.
„To sú odrazy alebo lom slnečného svetla na ľadových kryštálikoch rozptýlených vo vzduchu. Lúče svetla sa môžu len odrážať, vtedy sa halový jav prejavuje len v bielom svetle, alebo aj lámať na ľadových kryštálikoch. Vtedy má perleťový odraz alebo dúhové farby, pričom červená farba je vždy na okraji bližšom k slnečnému disku,“ opísal vznik bielej dúhy bývalý astronóm Ľubomír Klocok z Tatranskej Lomnice, ktorý dodal: „Dôležitú úlohu tu predstavujú ľadové kryštáliky v atmosfére, ktoré majú vždy pravidelný šesťuholníkový tvar a majú podobu hranolov alebo doštičiek. Pri odraze a lome svetla na vertikálnych plôškach šesťbokých hranolov vznikajú slnečné alebo mesačné halá v podobe kružníc.“ Nad Tatrami zachytili aj ďalší zaujímavý jav - štvorité slnko.
