Budúci americký prezident Joe Biden, ktorý bude slávnostne uvedený do úradu 20. januára budúceho roku, pred časom signalizoval, že Washington má záujem vrátiť sa k jadrovej dohode s Iránom - oficiálne nazvanej Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA). "Ministri zahraničných vecí uznali perspektívu návratu USA k JCPOA a zdôraznili svoju pripravenosť venovať sa tomu v rámci spoločného úsilia," uvádza sa v spoločnom vyhlásení Iránu, Číny, Ruska, Nemecka, Francúzska a Spojeného kráľovstva po pondelňajšom virtuálnom rokovaní.
Šéf nemeckej diplomacie Heiko Maas uviedol, že "zmena administratívy v USA vytvorila poslednú možnosť pokročiť v týchto rokovaniach a nemala by sa preto premrhať". "Už nie je miesto pre ďalšie taktické manévre, aké sme v poslednej dobe videli príliš často," varoval Maas na tlačovej konferencii a dodal, že takéto kroky by mohli dohode len viac uškodiť.
Jeho britský náprotivok Dominic Raab na Twitteri napísal, že na rokovaní jasne deklaroval, že "Irán nesmie implementovať nedávno ohlásené rozšírenia svojho jadrového programu". "Podkopali by tým príležitosti na dosiahnutie pokroku, v ktorý budúci rok dúfame," dodal.
Iránsky minister zahraničných vecí Mohammad Džavád Zaríf v pondelok večer na Twitteri uviedol, že "Irán vlastné opatrenia v reakcii na nezákonné jednostranné odstúpenie USA od tejto jadrovej dohody zvráti hneď, ako si USA a E3 (Nemecko, Francúzsko a Británia), ktoré rovnako ako Spojené štáty spôsobili Iránu nenapraviteľné škody, splnia voči nemu svoje záväzky".
Irán začiatkom decembra avizoval, že chce vo svojich jadrových zariadeniach vybudovať tri dodatočné centrifúgy. Paríž, Berlín a Londýn tvrdia, že tieto plány Teheránu sú v rozpore s jadrovou dohodu uzavretou so svetovými mocnosťami v roku 2015. Jej cieľom je totiž obmedziť jeho jadrový program vrátane zákazu vysoko sofistikovaných centrifúg. Trojica uvedených krajín sa obáva taktiež návrhu zákona, ktorý v začiatkom decembra schválil iránsky parlament a mohol by viesť k podpore programu obohacovania uránu. Irán by tak mohol pokračovať v obohacovaní uránu na 20 percent, čo je pod hranicou potrebnou pre jadrové zbrane, ale nad limitom pre jeho civilné použitie. Iránsky prezident Hasan Rúhání však s týmto sporným návrhom zákona nesúhlasí, keďže by podľa neho mohol poškodiť diplomatické úsilie zamerané na obnovenie jadrovej dohody.
Iránsky parlament okrem toho schválil aj návrh zákona, ktorý by mohol pozastaviť inšpekcie jadrových zariadení v Iráne odborníkmi vyslanými Organizáciou Spojených národov.
V roku Irán 2015 uzavrel dohodu s piatimi stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN (Spojenými štátmi, Ruskom, Čínou, Francúzskom, Britániou) a Nemeckom. Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa od dohody v máji 2018 odstúpili a uvalili na Teherán sériu sankcií. Jadrová dohoda zaväzuje Teherán k výraznému obmedzeniu jeho jadrových kapacít výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií.
