Pozitívne hodnotí predseda SAV Pavol Šajgalík to, že verejnosť začala vnímať vedcov a vedeckých pracovníkov ako nesmierne dôležitý element. Uviedol to v rozhovore pre TASR.
Poukázal na to, že napríklad v decembri 2019 takmer nikto nepoznal meno Borisa Klempu, ktorý je známym virológom. "Druhou pozitívnou črtou je, že mnohé inštitúcie, ktoré sa predtým zaoberali nejakým výskumom, zrazu zbadali v tomto nebezpečenstve istú príležitosť. Ako príklad uvediem Ústav materiálového výskumu SAV, ktorý sa venoval vývoju a príprave nanovlákien. Začal robiť vlákna s nanočasticami striebra, z ktorých sa dajú pliesť rúška, ktoré majú antibakteriálny účinok," povedal predseda SAV s tým, že takýchto výskumov nepriamo vyvolaných touto situáciou je dosť veľa.
Ďalším príkladom sú napríklad matematici, sociológovia, fyzici či geografi, ktorí spoločne vyvíjajú modely šírenia vírusu pri rôznych typoch obmedzení. Predseda SAV poukázal na to, že Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV pripravuje rôzne terminologické databázy a v súvislosti s ochorením COVID-19 vznikla databáza epidemiológia a imunológia.
"Pokiaľ ide o negatívum, tak všetci sme obmedzení na pohybe, aj v SAV bolo niekoľko vedeckých pracovníkov infikovaných. Riešili sme problém s karanténou našich doktorandov či zahraničných kolegov či prevádzku jednotlivých ústavov, lebo niektoré musia fungovať 24 hodín denne," povedal Šajgalík. Myslí si však, že sa im to podarilo zvládnuť.
