Príbeh psíka Bobíka z Hrebienka, ktorý sa náhle stratil, má krásny happy end. Zažil si desať rokov pustovníckeho života, vysokohorské výlety, bol niekoľko mesiacov nezvestný a teraz si užíva pekný život s láskou a opaterou. Svojho vysnívaného dvojnohého parťáka našiel až v Prahe.
V apríli tohto roka sa redakcii Nového Času ozvalo niekoľko ľudí s tým, že sa snažia zachrániť psíka, ktorý žije na Hrebienku. Apelovali, že nemá čo jesť, keď tam lanovkou neprídu turisti a v chladnom počasí zamrzne. Chceli ho odchytiť, no psík, ktorého všetci volali Bobík, sa im nedal. Bol to rodený tulák a len on sám si vyberal, s kým sa v ten deň vyberie na túru.
Bez problémov zdolal Slavkovský štít, či Zbojnícku alebo Téryho chatu. „Slúžim v Smokovci už viac ako desať rokov a celý čas sa s týmto psíkom stretávam. Je to už taká miestna atrakcia. Je úžasne životaschopný a veľmi, veľmi ostražitý,“ prezradil začiatkom roka jeden zo smokovských policajtov. Obdivne sa o ňom vyjadroval aj Pavol Majko, riaditeľ správy TANAP-u: „Ak naozaj vydržal v tomto prostredí prežiť desať rokov úplne sám, je to obdivuhodné.“
Parťák na hory
Na konci leta však z našich veľhôr náhle zmizol. Ako sa ukázalo, našiel domov v Prahe. „Na Bobíka, teraz už Punťa, sme narazili začiatkom septembra pri Zamkovského chate, kde sme nocovali. Pobehoval okolo a len čo sa nechal pohladkať, tak už sa odo mňa prakticky nepohol. Bolo jasné, že pôjde s nami,“ prezradil nový majiteľ psíka Lukáš. Napokon naskočil k nemu do auta a bolo rozhodnuté.
„Punťo je úžasný psík, ktorý si už zaslúžil domov a lásku. Jediné, čoho som sa veľmi bál, bolo, aby netrpel v byte a v meste. Tieto obavy sa našťastie nenaplnili. Je to úžasný maznáčik. Všetko musí vidieť a nepohrdne žiadnou dobrotou. Miluje deti a tiež sneh,“ vraví. Duch milovníka hôr sa zo psíka však nevytratil. „Punťo je jednoducho môj ‚úžasňák‘ a robím všetko pre to, aby bol šťastný a život si už len užíval,“ uzavrel.
