Zároveň sa začal celonárodný štrajk organizovaný opozíciou. Dôvodom je podpísanie zmluvy o prímerí s Azerbajdžanom na spornom území Náhorného Karabachu a odovzdaní viacerých susedných regiónov. Informovala o tom agentúra AFP.
"Zradca Nikol" a "Arménsko bez Nikola" skandovalo približne 25 000 ľudí v centre arménskej metropoly, píše AFP. "Táto vláda nás už nereprezentuje. Jej rozhodnutia sú nelegálne, a preto musí odstúpiť," uviedol predstaviteľ opozičnej strany Arménska revolučná federácia (Dašnakcutjun) Išchan Sagateljan.
Podľa ďalšieho člena tejto strany Geghama Manakjuna sa do štrajku zapojili zamestnanci jerevanského metra, odborová organizácia Jerevanskej štátnej univerzity a viac ako tucet iných obchodných organizácií. Dodal, že štrajk bude pokračovať, kým Pašinjan neodstúpi z funkcie.
Samotný Pašinjan pred utorkovými demonštráciami zopakoval, že demisiu nepodá. "Naďalej budem vykonávať povinnosti premiéra," napísal na sociálnej sieti Facebook.
Arménsko podpísalo s Azerbajdžanom mierovú dohodu sprostredkovanú Ruskom v noci na 10. novembra - po šiestich týždňoch ťažkých bojov o odtrhnutý horský región Náhorný Karabach. Ten sa nachádza v juhozápadnom Azerbajdžane a je medzinárodne neuznaným štátom. Okolo 95 percent jeho obyvateľov tvoria Arméni. Konflikt si vyžiadal viac ako 5000 mŕtvych vrátane civilistov.
Na základe dohody Arménsko odovzdalo Azerbajdžanu tri okresy okolo arménskej enklávy Náhorný Karabach. Rusko ako sprostredkovateľ dohody na toto územie následne odvelil zhruba 2000 svojich vojakov, ktorí by tam mali pobudnúť najmenej päť rokov. Od podpísania zmluvy sa však už obe strany navzájom obvinili z porušovania prímeria.
V Jerevane prebiehajú demonštrácie proti predsedovi vlády takmer na dennej báze. Arménske bezpečnostné zložky dokonca minulý mesiac informovali o zmarení plánovaného atentátu na Pašinjana.
