Po stovkách zápasoch v NHL, KHL, našej, českej či fínskej najvyššej súťaži nemá problém obliekať si dres druholigového Žiaru nad Hronom. Lebo hokej miluje a nevie bez neho žiť. Rozprávali sme sa s majstrom sveta Jozefom Stümpelom (48) a začali sme rovno životopisnou knihou, ktorá o ňom nedávno vyšla.
V knihe Posledný mohykán pomerne detailne opisujete svoju kariéru, jednotlivé zápasy, prihrávky, góly, víťazstvá i prehry. To ste len tak vyťahovali z pamäte ako nič?
Niekedy sa mi to vybavovalo pomalšie, niekedy rýchlejšie. Občas som potreboval pár dní, no aspoň som si obnovil pamäť, pospomínal. Myslím, že to je fajn, občas takto loviť v minulosti.
Takže ste mali možnosť prežiť svoj život akoby ešte raz, v skratke?
Dá sa to aj tak povedať, i keď nejaké drobnosti som tam určite zabudol dať. Uvidím, možno to ešte v budúcnosti doplním. (smiech) Ale nie, nechám to už tak.
Bolo to spomínanie príjemné?
Aj príjemné aj nepríjemné. A uvedomil som si, že nejaké veci by som v čase, keď sa diali, zmenil.
Športovci, umelci či iné známe osobnosti vo svojich životopisoch odhaľujú minulosť v rôznej miere. Vy ste nakoľko otvorili trinástku komnatu?
Otvoril som aj nejaké súkromné veci, ale zase nechcel som, aby tam bolo toho priveľa, alebo aby kniha pôsobila vulgárne. Keď sa človek púšťa do takejto knihy, musí si ujasniť, do akej miery chce útočiť, ale ja som to chcel zvládnuť s pokorou a rozumom. Samozrejme, niektoré veci som opísal, ako som ich videl ja, a druhí ľudia to môžu vidieť zo svojej strany.
