Štedrý večer však už nikdy nebude taký ako predtým. Ľudmila sa stala jednou z obetí výbuchu paneláka na Mukačevskej 7 v Prešove, ktorý sa odohral minulý rok 6. decembra, a Anna vtedy prežila hrôzostrašné a užialené Vianoce. Ani tento rok však neboli o nič lepšie...
Ženy boli sestry a zároveň najlepšie kamarátky. „Spomínam si aj na Vianoce, ktoré sme trávili spolu v detstve. Guľovali sme sa, sánkovali. Za našej mladosti to bolo úplne iné, ako to majú deti dnes,“ spomína na mladosť dôchodkyňa, ktorá býva vo Veľkom Šariši, odkiaľ pochádza ich rodina. Jej slobodná sestra, pedagogička, obyčajne trávila vianočné sviatky s ňou. „Vždy sme rozprávali a spomínali... Bolo to veľmi pekné. Ľudmila veľmi rada písala básničky. Aj rok pred osudnou tragédiou napísala báseň venovanú Zlatici Kušnírovej a tomu, čo sa stalo jej dcére i nádejnému zaťovi,“ dodala Anna. Pred výbuchom sa tešili, ako sa zase stretnú pri stromčeku. „Aj sme si naznačili, čo by si ktorá želala pod stromček. Ľudmila si želala vankúš... Už som jej ho nestihla podarovať... Naposledy sme spolu hovorili asi dve hodiny pred výbuchom po telefóne. Napísala ďalšiu básničku, prečítala mi ju do telefónu s tým, že mi ju neskôr pošle, ale, nanešťastie, to už nestihla,“ prezradila so slzami zaliatymi očami a trasúcim sa hlasom zronená žena. Zostali jej už len spomienky. „Predstavujem si svoju sestru, ako sedí v kresle v bezpečí domova a číta, alebo píše ďalšiu báseň,“ uzavrela Anna.
Báseň od Ľudmily z roku 2018
Nech je nový rok
k vám milostivý
a všetky tajomstvá
vám odhalí.
Nech vám nadelí
veľa sily,aby ste všetko zdolali.
Nech obete Martinky a Janka
márne nie sú,
nech vám aj nám
pravdu
nádej
a silu žiť prinesú.
