Vyplýva to z ich odpovedí pre agentúru SITA. Ministerstvo si pritom uvedomuje, že prerušenie školského vyučovania v školskom roku 2019/2020, či prechod na dištančné vzdelávanie od októbra v školskom roku 2020/2021, spôsobilo reálne prekážky v plnohodnotnom napĺňaní cieľov a obsahu vzdelávania najmä pre žiakov druhého stupňa ZŠ a stredných škôl. Medzi školami môže podľa neho existovať rozdiel v tom, ako zaistili v tomto čase výučbu v prezenčnej či dištančnej forme.
Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky zverejnená v septembri 2020 odhalila, že do dištančnej výučby sa v prvej vlne nezapojilo 52-tisíc žiakov, čo je 7,5 percenta žiackej populácie. V rámci druhej vlny stredné školy prešli na distančné vyučovanie 12. októbra a žiaci druhého stupňa ZŠ sa od 26. októbra neučia prezenčne.
Ministerstvo poznamenalo, že s ohľadom na znížený rozsah kontaktnej výučby je potrebné redukovať ciele a obsah vzdelávania. Dodalo, že pred začiatkom školského roka 2020/2021 boli schválené dodatky, ktoré usmerňovali školy v redukovaní vzdelávania. Na základe dodatkov od Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ) mala byť zachovaná obsahová nadväznosť a zohľadňovať by sa mali špecifické potreby škôl a ich žiakov. „Predĺženie vzdelávania na základných a stredných školách nepovažujeme za spravodlivé a ani za správne riešenie s ohľadom na to, že deti sa síce v rôznej miere, v závislosti od ich domácich podmienok na učenie, zapájali do vyučovacieho procesu a postupne napĺňali ciele vzdelávania. Učiteľom a vedeniam škôl navrhujeme venovať čas a priestor mapovaniu kurikula a inšpirovaním sa v redukcii obsahu vzdelávania zverejnenými Dodatkami a usmerneniami k obsahu a organizácii výchovno-vzdelávacieho procesu,“ objasnilo. Doplnilo, že v mnohých predmetoch je učivo usporiadané špirálovite, a teda sa cyklicky opakuje a rozvíja.
Komora učiteľov vníma vyrovnávací ročník ako jedno z krajných riešení pre tých žiakov, ktorých učitelia a zákonní zástupcovia to posúdia ako najlepšiu možnosť v porovnaní s pokračovaním v štúdiu. Viceprezidentka SKU Soňa Puterková však zdôraznila, že toto riešenie nemôže byť spojené s pocitom neúspechu a zlyhania u týchto detí. Určité zaostávanie spôsobené dištančnou výučbou pritom podľa SKU nastane a tiež sa prehĺbia rozdiely medzi žiakmi, ktorí v súčasnosti dostávajú nejaký typ vzdelávania a tými, ktorí k nemu nemajú prístup. Puterková konštatovala, že je dôležité, aby každá škola mala zmapovanú situáciu, hľadala všetky možnosti a riešenia a mala kvalitne nastavený obsah vzdelávania nielen v tomto, ale aj v nasledujúcich školských rokoch. Tvrdí, že bude postatná aj úprava štandardov pre vzdelávacie programy jednotlivých predmetov tak, aby zodpovedali súčasnosti a boli kvalitne nastavené aj pre najbližšie roky a dlhodobá podpora detí s ťažkosťami, pomocou školských podporných tímov.
Viera Leščáková zo strany Za ľudí uviedla, že síce neúčasť žiakov na dištančnom vzdelávaní vnímajú ako veľký problém, no riešenie nevidia v tom, aby deti opakovali ročník. „Je nevyhnutné, aby ministerstvo školstva so ŠPÚ upravili rozsah a obsah učiva na ďalší školský rok tak, aby žiaci prebrali a zvládli nosné učivo oboch ročníkov,“ zhodnotila. Dodala, že sa nesmie zabudnúť, že drvivá väčšina žiakov sa dištančne vzdeláva, a teda preberá učivo v jednotlivých predmetoch. Ani opozičná strana Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) nepovažuje za správne riešenie opakovanie ročníka. Podotkla, že nastavené dištančné či prezenčné vyučovanie je potrebné považovať za vykonané. Preto ako dobré riešenie vníma, ak by sa nový školský rok 2021/2022 začal po riadnom skončení letných prázdnin a pokračoval v štandardnom režime. Tiež je podľa nich nutné, aby sa zistil rozsah vedomostí žiakov po výpadku prezenčnej formy štúdia a na základe týchto údajov bola nastavená osnova s adekvátnym rozsahom nevyhnutného učiva, ktorý by si mohli žiaci v nasledujúcom školskom roku dobrať a dobehnúť, aby sa tak kvalita a rozsah získaných vedomostí u študentov neznížili.
Téma opakovania ročníka je podľa opozičnej strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) na odbornú diskusiu. Sú však za okamžité otvorenie škôl, keďže podľa nich dištančné vzdelávanie nie je riešením. Vládna strana Sloboda a solidarita uviedla, že na tieto otázky má odpovedať minister školstva Branislav Gröhling (SaS), za ktorým si stoja. Koaličné hnutie Sme rodina si tiež myslí, že tieto veci sú v kompetencii ministra školstva.
